teplote je pomerne krehký, pri 100-150°C je ťažný, dá sa valcovať na plech a vyťahovať na drôt. Nad 200°C je opäť krehký a možno ho rozotrieť na prášok. Velektrochem. rade napätia stojí zinok vľavo od vodíka a dobre sa rozpúšťa v zriedených kyselinách. Rozpúšťa sa aj v roztoku alkal. hydroxidov, amoniaku a chloridu amónneho. Ak je zinok veľmi čistý, rozpúšťa sa len pomaly. Rozpúšťanie sa veľmi urýchli napr. stopami medi. Ak zahrejeme zinok na vzduchu, zhorí na oxid zinočnatý. Za červeného žiaru sa oxiduje aj vodnou parou, dokonca oxidom uhličitým. Za tepla sa zlučuje priamo aj s halogénmi a so sírou. S dusíkom badateľne nereaguje. Za červeného žiaru reaguje s amoniakom a vzniká nitrid zinočnatý. V zlúčeninách s inými prvkami je zinok známy v oxid. stupni II. Zinočnatý katión i jeho zlúčeniny sú bezfarebné, ak nie sú zlúčené s farebnou zložkou. Tvorí mnohé soli, z ktorých sú vo vode dobre rozpúšťateľné halogenidy (okrem fluoridu), dusičnan, síran a octan. Analytický význam má málo rozpúšťateľný hexakyanoželeznatan zinočnato-draselný. Okrem jednoduchých solí tvorí aj hydroxidosoli a komplexné zlúčeniny s mol. a aniónovými ligandmi, najmä s NH , resp. s aniónmi OH-. Zlúčeniny: hydroxid zinočnatý, chlorid zinočnatý, oxid zinočnatý, síran zinočnatý, sírnik zinočnatý. Využitie: Zinok sa používa najmä v podobe zinkového plechu, na výrobu galvanických článkov a na pozinkovanie iných kovov, najmä železa. Vchem. laboratóriu sa používa na vývoj vodíka a ako redukovadlo, v hutníctve na odstriebrovanie olova a na zrážanie zlata vylúhovaného roztokom kyanidu. Zo zliatin zinku sú najdôležitejšie zliatiny s meďou (biele a červené mosadze a rozličné druhy bronzov). V potravinárskom priem. je zakázané uchovávať potraviny v pozinkovaných nádobách.


ZLATO Au, Aurum

Charakteristika: Je to chem. prvok I.B skupiny period. sústavy (patrí do podskupiny medi). Zlato poznali už v predhistorickom období. Slovenský názov pochádza z praslovančiny. Vprírode sa vyskytuje zväčša rýdze. Najdôležitejší spôsob získavania zlata je kyanidový proces, zavedený v roku 1886 (zlato sa extrahuje z rúd kvant. spôsobom). Zlato je žltý, ušľachtilý, na vzduchu stály kov, teplota topenia 1063°C, teplota varu 2966°C. Je pomerne mäkké, dobre vedie teplo a elektrinu. Kryštalizuje v kubickej sústave; s platinou, paládiom, striebrom a meďou tvorí v každom pomere zmesové kryštaly. Zlato je proti chem. účinkom veľmi odolné. Za obyč. teploty pôsobia naň aj suché halogény len povrchovo. Pri teplote 300 až 400°C sa zlučuje s fluórom.