Kyseliny ani zásady na zlato nepôsobia; rozpúšťa sa však v lúčavke kráľovskej. Najlepšim rozpúšťadlom zlata je kyselina chlorovodíková sýtená chlórom. Kyanidové anióny natoľko uľahčujú rozpúšťanie zlata, že sa oxiduje už vzdušným kyslíkom. Z umiestnenia zlata v elektrochem. rade napätia vyplýva, že takmer všetky kovy vytláčajú zlato z jeho roztokov, ak nie je prítomné v podobe zlúčenín, v ktorých je silne viazané v komplexe. Z roztoku chloridu zlatitého AuCl sa zlato vylučuje aj účinkom iónov s redukčnými vlastnosťami. Aj mnohé org. látky, ako kyselina šťaveľová, formaldehyd, cukor, kyselina vínna, kys. citrónová a ich soli, acetylén, z anorg. oxid uhoľnatý, redukujú zlatité soli na zlato. Často sa pri týchto reakciách získa zlato v koloidnom stave. V zlúčeninách s inými prvkami je známe v oxid. stupni I a III, stálejšie sú zlúčeniny Au .Všetky zlúčeniny zlata sa ľahko rozkladajú. Jednoduché zlatné zlúčeniny nie sú vo vodnom roztoku schopné existovať; aj veľmi málo rozp. chlorid zlatný AuCl sa vodou rozkladá na chlorid zlatitý a kovové zlato. Komplexné zlúčeniny Au , napr. kyanozlatnany, sú vo vodnom roztoku veľmi stále. Aj Au má tendenciu vytvárať soli s komplexnými aniónmi, napr. halogenokomplexy, kyanokomplexy a rodanokomplexy. Zlatité soli, v ktorých anióny nie sú schopné tvoriť komplexy, sú stále len v koncentrovaných roztokoch týchto kyselín, napr. síran zlatitý a dusičnan zlatitý. Zriedením roztoku vodou sa hydrolyzujú a vylučuje sa okrovohnedý hydroxid zlatitý, ktorý má amfotérny charakter. Široké použitie má kyselina tetrachlorozlatitá.

Využitie: Zlato sa používa na pozlacovanie predmetov z menej ušľachtilých kovov, v zubnom lekárstve i chem. laboratóriu (taviace tégliky a pod.). Pretože čisté zlato je pomerne mäkké, zlieva sa najčastejšie s meďou alebo striebrom.



ŽELEZO Fe, Ferrum

Charakteristika: Je to chem. prvok VIII.B skupiny period. sústavy (spolu s kobaltom a niklom patria do triády železa). Železo bolo známe už v predhistorickom období (železná doba). Slovenský názov pochádza z praslovančiny. Železo je najrozšírenejší ťažký kov na Zemi. V zemskej kôre sa nachádza takmer vždy v podobe zlúčenín s inými prvkami, zemské jadro však pozostáva zväčša z čistého železa. Rudy vhodné na jeho výrobu sú najmä oxidy: hematit (krveľ), magnetit (magnetovec) a limonit (hnedeľ) a uhličitan siderit (ocieľok). V techn. praxi používané železo nie je čistým kovom, ale zliatinou železa s uhlíkom. Okrem uhlíka obsahuje techn. železo mnoho iných prvkov, ako kremík, mangán, fosfor, ktoré spolu určujú jeho fyz. vlastnosti.