Druhý proces, skujňovanie, sa robí podľa Siemensovho-Martinovho a konvertorového spôsobu. Chem. čisté železo sa vyrába termickým rozkladom pentakarbonylu železa. Laboratórne sa pripravuje redukciou čistého oxidu železitého vodíkom alebo elektrolýzou vodných roztokov železnatých solí. Železo je kov neušľachtilý, lesklosivý, nie veľmi tvrdý, teplota topenia 1535°C, teplota varu 3000°C. Známe je vo dvoch alotropických modifikáciách. Pod teplotou 768°C sa v magnet. poli stáva silne magnetický. Jeho chem. reaktivita závisí od jemnosti častíc. Vo veľmi jemne rozptýlenom stave je pyroforické. Kompaktné železo reaguje so suchým vzduchom až pri zahrievaní nad 150°C. Pri žíhaní vzniká oxid železnato-železitý. Za horúca sa dobre zlučuje s chlórom, so sírou a fosforom; s dusíkom sa priamo nezlučuje. Prejavuje silnú tendenciu zlučovať sa s uhlíkom a s kremíkom, resp. sa s nimi zlievať. Želeto má veľkú afinitu ku kyslíku. Na vlhkom vzduchu hrdzavie, t. j. na svojom povrchu sa postupne mení na oxidohydroxid železitý. Železné predmety sa chránia pred hrdzavením pokovovaním ich povrchu napr. zinkom, cínom, chrómom, niklom alebo farebným náterom. Mimoriadne účinná je ochrana železa premenou jeho povrchu na fosforečnan železnatý (fosfatizácia). V zriedených kyselinách sa železo rozp. za vzniku vodíka, vznikajú železnaté soli. V zlúčeninách s inými prvkami je železo známe v oxid. stupni -II, -I, 0, I, II, III, IV, V, VI. Železo vystupuje v zlúčeninách zväčša v oxid. stupni II a III. Železnaté soli sa pripravujú rozpúšťaním železa v príslušných kyselinách. Hydratované železnaté katióny sú zelené. Železnaté soli sa vo vodnom roztoku čiastočne hydrolyzujú. Z roztoku kryštalizujú obyč. ako hydráty. Na vzduchu nie sú celkom stále. Majú redukčné vlastnosti. Železité soli sa pripravujú oxidáciou príslušných železnatých solí alebo rozp. čerstvo zrážaného hydroxidu železitého v príslušných kyselinách. Hydratované železité katióny sú bezfarebné. Železité soli sa vo vodnom roztoku čiastočne hydrolyzujú. Produkty hydrolýzy sú sfarbené do žlta až do hneda. Železité soli majú oxidačné vlastnosti, napr. jodidový anión oxiduje v kyslom prostredí kvantitatívne na jód, čo sa využíva na kvantitatívne stanovenie Fe. K najznámejším komplexným zlúčeninám železa patria: hexakyanoželezitan a hexakyanoželeznatan draselný.