Zlúčeniny: hydroxid železnatý, hydroxid železitý, oxid železnatý, oxid železnato-železitý, oxid železitý, pentakarbonyl železa, sírnik železnatý, dvojsírnik železnatý, chlorid železitý, síran železnatý, síran železnato-amónny, železany.

Využitie: Železo je jedným z najvýznamnejších kovov súčasnej techniky. Jeho ročná spotreba je vyše 200 miliónov ton, najmä vo forme ocele, resp. špeciálnych ocelí, ako kremíkové ocele, mangánové ocele, invarová oceľ, rýchlorezné ocele, nehrdzavejúce ocele, samokaliteľné ocele a pod. Vysvetlivky: Použitá literatúra:
resp. - respektíve Malá encyklopédia chémie, vyd. OBZOR
rozp. - rozpustný
mol. - molekulový
konc. - koncentrovaný
KOBALT Co, Cobaltum

Charakteristika: Je to chem. prvok VIII.B skupiny period. sústavy (patrí do triády železa). Názov je odvodený od nemeckého pomenovania banského škriatka Kobolda, ktorý poďľa stredovekých predstáv spôsoboval, že z rúd veľmi podobných rudám strieborným (zväčša to boli rudy kobaltnaté) nebolo možné získať striebro. Kobalt z rúd pripravil G. Brandt v roku 1735. V prírode sa vyskytuje vždy spolu s niklom. Najdôležitejšie nerasty kobaltu sú smaltín a kobaltín. Príprava čistého kobaltu je pomerne ťažká; veľmi ťažko sa odstraňuje nikel. Kobalt je lesklý, neušľachtilý kov, teplota topenia 1490°C. Je feromagnet., nad 1000°C sa mení na paramagnet. modifikáciu. Na kompaktný kobalt vzduch a voda pri obyč. teplote nepôsobia. V jemne rozptýlenom stave je pyroforický. V zriedenej kyseline chlorovodíkovej a sírovej sa pomaly rozpúšťa, pričom vzniká vodík. Dobre sa rozpúšťa v zriedenej kys. dusičnej, konc. kyselinou dusičnou sa pasivuje. Pri zahrievaní na vzduchu sa kobalt oxiduje a v bielom žiare zhorí na oxid kobaltnato-kobaltitý Co O. Pri zahrievaní sa zlučuje aj s inými prvkami. V zlúčeninách s inými prvkami je kobalt známy v oxid. stupni -I, 0, I, II, III, IV. Najznámejšie sú zlúčeniny kobaltnaté a kobaltité. Väčšina jednoduchých zlúčenín sa odvodzuje od Co , väčšina komplexných zlúčenín od Co. Väčšina jednoduchých kobaltnatých solí odvodených od slabých kyselín je vo vode málo rozp. Vyššie hydráty kobaltnatých solí a ich vodné roztoky sú pri obyčajnej teplote ružové až červené. Pri zahrievaní sa farbia tmavomodro. Kobalt tvorí veľa koordinačných zlúčenín s mol. i aniónovými ligandmi s koordinačným číslom 6 a 4 (Co ), resp. 6 (Co ). K najznámejším komplexným zlúčeninám kobaltu patria komplexy, v ktorých sú ako ligandy molekuly amoniaku, napr. chlorid hexamokobaltitý.

Využitie: Kobalt sa už dávno používal, najmä ako podvojný kremičitan kobaltnato-draselný na farbenie sklovín, v keramickom priemysle, v sklárstve a v smaltovníctve.