prvok VIII.B skupiny period. sústavy (patrí do triády železa). Nikel objavil v roku 1754 A. F. Cronstedt. Názov je odvodený od nem. pomenovania rudy Kupfernickel. Nikel sa vyskytuje v prírode v mineráloch millerit a nikelín. Najdôležitejšie rudy niklu sú garnierit a pyrhotín, ktorý obsahuje asi 3% niklu. Nikel sa často získava z odpadu pri hutn. výrobe medi a olova. Nikel je kov neušľachtilý, striebrobiely, veľmi lesklý, feromagnet., teplota topenia 1452°C. Dobre sa leští, je veľmi ťažný, možno ho kovať a valcovať na plech alebo vyťahovať z neho drôty. V kompaktnom stave pri obyč. teplote je na vzduchu stály, jemne práškovitý až pyroforický. Zohriaty niklový drôt zhorí v čistom kyslíku za iskrenia. V zriedených kys. sa rozpúšťa za vzniku vodíka, pomalšie však ako železo. Dobre sa rozpúšťa v zriedenej kys. dusičnej. Pôsobením konc. kyseliny dusičnej sa stáva pasívnym. Zahriaty nikel sa zlučuje priamo s chlórom, brómom, sírou, fosforom, arzénom a antimónom. V zlúčeninách s inými prvkami je nikel známy v oxid. stupni -I, 0, I, II, III, IV. Nikel vystupuje v zlúčeninách zväčša v oxid. stupni II. Nikelnaté soli sa pripravujú rozpúšťaním oxidu alebo hydroxidouhličitanu nikelnatého v príslušných kys. Hydratované nikelnaté katióny sú zelené. Zelené sú aj soli obsahujúce tento katión. Bezvodé zlúčeniny sú zväčša sfarbené inak. Nikel tvorí veľa komplexných zlúčenín s mol. i aniónovými ligandmi s koordinačným číslom 6, 5 a 4. Zlúčeniny: oxid nikelnatý, oxid niklitý, chlorid nikelnatý, síran nikelnatý, tetrakarbonyl niklu.

Využitie: Nikel sa už v dávnych dobách používal v podobe zliatin (pakfong, novšie ako nové striebro, resp. argentan alebo alpaka) na razenie mincí a na zhotovovanie úžitkových predmetov. Z niektorých zliatin niklu, napr. z konštantánu (40% niklu, 60% medi), nikelínu (31% niklu, 56% medi, 13% zinku), manganínu (4% niklu, 12% mangánu, 84% medi), sa vyrábajú elektr. odpory. Na vinutie elektr. pecí sa používa chrómniklový drôt nichróm (60% niklu, 40% chrómu). Jemne rozptýlený nikel alebo aj oxid nikelnatý NiO sa používajú ako katalyzátory pri stužovaní tukov. Často používaným hydrogenačným katalyzátorom je Reneyho nikel, ktorýsa obyč. pripravuje tavením niklu s hliníkom, z ktorého sa hliník odstráni rozpúšťaním v roztoku alkal. hydroxidu. Takto získaný práškový nikel je často až pyroforický, uchováva sa vo vode, liehu, benzíne a pod. Čistý nikel sa používa na výrobu domáceho náradia a lab. predmetov (klieští, téglikov a pod.).