KOBALT Co, Cobaltum
Charakteristika: Je to chem. prvok VIII.B skupiny period. sústavy (patrí do triády železa). Názov je odvodený od nemeckého pomenovania banského škriatka Kobolda, ktorý poďľa stredovekých predstáv spôsoboval, že z rúd veľmi podobných rudám strieborným (zväčša to boli rudy kobaltnaté) nebolo možné získať striebro. Kobalt z rúd pripravil G. Brandt v roku 1735. V prírode sa vyskytuje vždy spolu s niklom. Najdôležitejšie nerasty kobaltu sú smaltín a kobaltín. Príprava čistého kobaltu je pomerne ťažká; veľmi ťažko sa odstraňuje nikel. Kobalt je lesklý, neušľachtilý kov, teplota topenia 1490°C. Je feromagnet., nad 1000°C sa mení na paramagnet. modifikáciu. Na kompaktný kobalt vzduch a voda pri obyč. teplote nepôsobia. V jemne rozptýlenom stave je pyroforický. V zriedenej kyseline chlorovodíkovej a sírovej sa pomaly rozpúšťa, pričom vzniká vodík. Dobre sa rozpúšťa v zriedenej kys. dusičnej, konc. kyselinou dusičnou sa pasivuje. Pri zahrievaní na vzduchu sa kobalt oxiduje a v bielom žiare zhorí na oxid kobaltnato-kobaltitý Co O. Pri zahrievaní sa zlučuje aj s inými prvkami. V zlúčeninách s inými prvkami je kobalt známy v oxid. stupni -I, 0, I, II, III, IV. Najznámejšie sú zlúčeniny kobaltnaté a kobaltité. Väčšina jednoduchých zlúčenín sa odvodzuje od Co , väčšina komplexných zlúčenín od Co. Väčšina jednoduchých kobaltnatých solí odvodených od slabých kyselín je vo vode málo rozp. Vyššie hydráty kobaltnatých solí a ich vodné roztoky sú pri obyčajnej teplote ružové až červené. Pri zahrievaní sa farbia tmavomodro. Kobalt tvorí veľa koordinačných zlúčenín s mol. i aniónovými ligandmi s koordinačným číslom 6 a 4 (Co ), resp. 6 (Co ). K najznámejším komplexným zlúčeninám kobaltu patria komplexy, v ktorých sú ako ligandy molekuly amoniaku, napr. chlorid hexamokobaltitý.
Využitie: Kobalt sa už dávno používal, najmä ako podvojný kremičitan kobaltnato-draselný na farbenie sklovín, v keramickom priemysle, v sklárstve a v smaltovníctve. Novšie sa kobalt rozsiahle používa najmä na výrobu zliatin pre isté druhy rýchlorezných ocelí a iných zliatin.
MEĎ Cu, Cuprum
Charakteristika: Je to chem. prvok I.B skupiny period. sústavy. Meď bola známa už v bronzovej dobe. Rimania ju nazývali aes cyprium (cyperský kov), neskoršie cuprum, keďže sa dobývala na ostrove Cypre. Slovenský názov pochádza z praslovančiny. Rýdza meď sa vyskytuje v prírode len zriedka.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Seminárna práca z chémie - charakteristika kovov a ich využitie
Dátum pridania: | 04.10.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Evanga | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 221 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.5 |
Priemerná známka: | 2.89 | Rýchle čítanie: | 32m 30s |
Pomalé čítanie: | 48m 45s |
Zdroje: Malá encyklopédia chémie, vyd. OBZOR