Týmto získava organizmus najviac energie, ktorá sa ukladá v ATP alebo sa premieňa na teplo
- voda je významný činiteľ tepelnej regulácie, dobrý vodič tepla, čo má význam pri termoregulácií

CO2

- je spolu s vodou východiskovou látkou pri fotosyntéze sacharidov
- je živinou pre autotrofné organozmy
- je konečným produktom biologickej oxidácie organických zlúčenín

AMONIAK

- východisková látka fotosyntézy – konečný produkt látkových premien dusíkatých organických zlúčenín
- má významné postavenie v procese premeny vzdušného dusíka na organickú formu
- autotrofné organizmy ho využívajú na syntézu aminokyselín, bielkovín a nukleových kyselín



Fyzikálno-chemické deje v živých sústavách
- biochemické deje sú spojené s fyzikálnymi procesmi, predovšetkým s dyfúziou a osmózou, ktoré zabespečujú ustavičný pohyb a výmenu látok vo vnútri organizmu, ale aj medzi vonkajším a vnútorným prostredím a ktoré zabespečujú rozdelenie látok v štruktúre živých sústav

DIFÚZIA

- prirodzený dej na vyrovnanie koncentrácie látok v sústave
- samovoľný prechod častíc z miest z vyššou koncentráciou na miesta z nižšou koncentráciou
- hnacia sila pre pohyb iónov a molekúl v plynnom a kvapalnom prostredí



OSMÓZA

- samovoľný prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu
- jej kvantitatívnou mierou je osmotický tlak, ktorý je priamo úmerný koncentrácií a teplote. Vyjadrujeme ho aj ako výšku stĺpca vytlačenej kvapaliny alebo tlakom, ktorým musíme pôsobiť na povrch roztoku aby sa zabránilo zväčšovaniu jeho objemu, t.j. osmóze



KOLOIDNÝ A HETEROGÉNNY CHARAKTER ŽIVÝCH SÚSTAV



- rastlinná a živočíšna bunka = zložitý koloidný a heterogénny systém
- koloidný systém = prostredie, v ktorom rozptýlené častice majú veľkosť 1 až 100 mm. Sú to častice bielkovín, polysacharidov, nukleových kyselín a pod. - koloidný roztok môže vzniknúť aj zgrupovaním viacerých molekúl pri rozpúšťaní do tzv. mycel, ktoré majú nepolárnu a polárnu časť (sú to napr. mydlá, steroidy apod.). Na ich princípe je vybudovaná aj štruktúra biologických membrán, ktoré oddeľujú bunku od okolitého prostredia
- koloidné roztoky sa odlišujú od pravých charakteristickými vlastnosťami (majú zákal, na povrchu elektrický náboj)
- náboj u koloidných roztokov vzniká :



1. ionizáciou polárnych skupín (COOH, SO3 COO -, SO3 - )

2. protonizáciou zásaditých skupín (NH2 NH2+ )

3. adsorpciou katiónov alebo aniónov z prostredia na povrchu koloidných častíc, napr. iónov Na+, K+, Cl-.