Zachovávajú si kovový vzhľad, sú elektricky vodivé alebo polovodivé.
Hydridové koplexy obsahujú ióny viazané koordinačnou väzbou na ióny kovov. Sú pomerne stále. Používajú sa v organickej syntéze ako redukčné činidlá a ako katalyzátory. Fyzikálne vlastnosti vodíka. Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, nedýchteľný. Je najľahší z plynov, 14-krát ľahší ako vzduch. Čistý vodík reaguje so vzduchom (kyslíkom), vybuchuje. Vo vode je vodík málo rozpustný. Je vysoko horľavý s polu s kyslíkom tvorí výbušnú zmes. Horí jasnomodrým plameňom o vysokej teplote až 3.100 C. Patrí medzi najbežnejšie prvky vo vesmíre vo vzduchu. Najčastejší výskyt vodíka je v atmosfére hviezd, v sopečných a v zemných plynov.

· Relatívna atómova hmotnosť 1,0079
· Tepolota varu 252,8 C
· Teplota topenia 259,2 C
· Elektronegativita 62,1


Chemické vlastnosti vodíka.
Vodík prejavuje vlastnosti silno elektropozitívneho prvku, zlučuje sa z oveľa viac s nekovovými ako kovovými prvkami. Pri reakcii stráca svoj elektrón - vzniká H + katión. S kovovými prvkami vytváta hydridy, v ktrorých figuruje ako H - anión. V priebehu chemickej reakcie sa molekuly vodíka štiepia na atómy, ktoré sú oveľa reaktívnejšie. V bežných podmienkach je vodík zložený z molekúl H2 vyskytujúci sa vo vysokých vrstvách atmosféry.
Väzba v dvojatómových molekulách vodíka H-H je veľmi stabilná. Jej nepolárne rozštiepenie je silne endotermický dej. Redukčné vlastnosti vodíka sa prejavujú napríklad v jeho schopnosti odtrhnúť oxidom viazaný kyslík. H + H ŕ H + OH
Rozštiepením väzby v molekule vodíku vznikne atómový vodík, ktrorý je veľmi reaktívny, má napríklad silne redukčné vlastnosti a zlučuje sa s celou radou látok ako napr. cín, antimóm už od nízkych teplôt. Výroba a preprava vodíka.
Výroba vodíka je momentálne veľmi zložitá a veľmi drahá. Na jeho výrobu dnes spotrebujeme viac energie ako nám potom on sám dodá. Vodík sa priemyselne vyrába najmä katalyckou reakciou vodnej pary so zemným plynom pri teplotách okolo 1000 C. Odborníci zdokonaľujú metódy výroby vodíka a hľadajú ďaľšie, jednoduchšie a lacnejšie technológie výroby. Dnes získavame vodík aj spaľovaním uhlia za vysokých teplôt a za pomoci vodných pár, alebo rozkladom vody za pomoci elektriny. Výskumníci sa usilujú splynovávať uhlie vo veľkých tlakových komorách. Iní zasa zdokonaľujú elektrolýzu vody, vodného roztoku kyseliny sírovej alebo hydroxidu sodného. Na obzore je už priemyselná výroba vodíka z morskej vody. Zabezpečia ju plávajúce závody, kde elektrinu poskytnú slnečné batérie v spolupráci s parnými turbínami.
Výborne ho možno skladovať a prepravovať.