Marie Curie životopis

Marie Curie a jej dcéra

Narodila sa v roku 1867.
Marie Curie bola jednou z najväčších svetových vedkýň a zároveň prvou osobou, ktorá získala dve Nobelove ceny. Aj keď si to neuvedomila, zabila ju v podstate jej vlastná výskumná práca.
Marie sa narodila v Poľsku a vyučovali ju jej vlastný rodičia. Marie sa chcela dostať na univerzitu, no v tej dobe ženy nemohli chodiť na univerzity. Vytrvalo sa snažila, aby sa najprv jej sestra a potom aj ona sama dostala na univerzitu v Paríži. V roku 1895 promovala z fyziky a matematiky a vydala sa za vedca Pierra Curieho.
Henri Becquerrel objavil záhadnú energiu, alebo radiáciu, ktorú vyžaroval urán. Marie sa to rozhodla preskúmať. Prišla na to, že smolinec je rádioaktívnejší ako urán, pričom objavila dva neznáme prvky. Ten prvý pomenovala na počesť Poľska polónium, ten druhý rádium. Nikto celé roky neveril, že rádium existuje, a Marie s Pierrom museli vyvariť tony smolinca, aby získali desatinu gramu čistého žiariaceho rádia. V roku 1903 zistili, že rádium dokáže liečiť rakovinu. Marie, Pierre a Becquerrel zato dostali Nobelovu cenu za fyziku.
Jej manžel umrel v roku 1906. No Marie pokračovala vo výskumoch, za ktoré neskôr dostala druhú Nobelovu cenu.
Marie a Pierre ochoreli na následky pôsobenia radiácie. Marie napokon zomrela v roku 1934 na leukémiu.
Jej poznámkové bloky sú dodnes také rádioaktívne, že sa môžu čitať iba s pomocou špeciálneho ochranného odevu.

Irene Joliot-Curie

Staršia dcéra Marie Curie narodená v roku 1897 kráčala v šľapajách svojej matky.
Nie je prekvapením, že Irene sa zaujímala o fyziku a radiáciu už od čias, keď ju učila jej matka a matkini priatelia na Sorbone v Paríži. Počas 1. svetovej vojny zriadila so svojou matkou mobilný rontgen pre ranených vojakov. Neskôr Irene pracovala na Inštitúte radiácie v Paríži. Svoju prácu venovala výskumu alfa lúčov, ktoré vyžarovalo polónium.
Irene bola plachá. Zamilovala sa do kolegu Frédérica Joliota. Ako Pierre a Marie aj Irene a Frédéric vytvorili nielen manželský pár, ale aj pracovnú dvojicu. Záujem oboch o rádioaktivitu vzbudila spolupráca s Marie Curie. S pomocou bombardovania hliníka alfa časticami vytvorili prvý umelý rádioaktívny prvok. Výsledky ich priekopníckej práce boli neskôr využité v medicíne i v priemysle.
V roku 1935 Irene a Frédéric dostali Nobelovu cenu za chémiu.
Irene a Frédérik boli antifašisti a pacifisti a počas 2. svetovej vojny utiekli do Švajčiarska.

Po vojne sa vrátili do Francúzska a angažovali sa v procese využívania nukleárneho štiepenia ako mierového zdroja energie.
Irene urobila kus práce v oblasti rádioaktivity. Rovnako sa angažovala v boji za právo žien stať sa členkami Francúzskej akadémie vied.
Rovnako ako jej matka, ani ona si neuvedomila, že by sa mala chrániť pred smrteľnými lúčmi, s ktorými pracovala. Zomrela v roku 1956 tak ako jej matka, na leukémiu.

Zdroje:

100 najväčších žien histórie -