Z planetárneho modelu pri súčasných znalostiach fyziky by vyplynulo, že obiehajúce elektróny by postupne strácali pohybovú energiu, po špirálovej dráhe by sa približovali k jadru, až by s ním nakoniec splynuli a atóm by zanikol.
Nezrovnalosti medzi Rutherfordovým modelom a výsledkami pozorovaní sa pokúsil odstrániť dánsky fyzik N.Bohr, ktorý zostavil kvantovomechanický model vodíka:
a) elektrón sa môže okolo jadra pohybovať len po určitých kruhových dráhach(energetických hladinách) s charakteristickou energiou
b) pokiaľ sa elektrón pohybuje na svojej energetickej hladine a nevyžaruje ani nepohlcuje energiu
c) pri prechode elektrónu z jednej energetickej hladiny na druhú rozdiel energií vyžiari alebo pohltí,ale vždy len v určitých dávkach - kvantách
Poznámka: Atóm v základnom stave môže len pohlcovať energiu pričom prejde do vzbudeného(excitovaného) stavu, v ktorom môže pohlcovať aj vyžarovať energiu.
Bohrovu teóriu spresnil nemecký fyzik Sommerfelt:
- elektrón sa v jadre pohybuje nielen po kruhových, ale aj eliptických dráhach.
Hlavným nedostatkom oboch teórií bolo, že chápali elektón len ako časticu riadiacu sa zákonmi klasickej mechaniky s využitím poznatkov kavantovej teórie.

Začiatkom 20.st.