V Nemecku nadviazal na Fermiho exprimenty Otto Hahn, ktorý sa pokúsil izolovať ako prvky nové transurány, čím chcel jednoznačne potvrdiť ich existenciu. Ukázalo sa však, že pri ostreľovaní uránu neutrónmi vzniká nielen neptúnium a plutónium, ale okrem iného aj bárium a kryptón. To najprv vyvolalo prekvapenie, lebo atómové čísla týchto prvkov (56 a 36) sú značne vzdialené od uránu (93); v súčte sa mu však rovnajú. To, čo sa Otto Hahn len domnieval, vyslovila neskôr jeho spolupracovníčka Lise Meitnerová, pracujúca v dánskom exile: jadro uránu priberá neutróny, stáva sa extrémne nestabilné, štiepi sa a uvoľňuje zároveň veľké množstvo energie.
Enrico Fermi:
2. decembra nositeľovi nobelovej ceny Enricovi Fermimu, ktorý emigroval do USA z Talianska, sa podarilo v atómovom reaktore na univerzite v Chicagu uskutočniť vopred vyrátané a kontrolované rozštiepenie jadra atómu s reťazovou reakciou, ktorá trvala 28 minút. Reaktor bol umiestnený pod tribúnou futbalového štadióna Chicagskej univerzity. Ako moderátor teda látka spomaľujúca vzniknuté rýchle elektróny slúžili grafitové dosky. Reakciu vedci riadili tak, že do reaktora zasúvali regulačné tyče s kadmiom.