Kyslík v oceliarskej praxi zaujíma špeciálne postavenie. Na jednej strane zohráva mimoriadne významnú úlohu v rafinačných procesoch, na strane druhej predstavuje vari jednu z najškodlivejších prímesí obsiahnutých v hotovej oceli. Práve dnes, keď problém výroby vysokočistých ocelí spočíva nielen v znižovaní obsahu nežiadúcich prímesí v priebehu výroby kovu, ale tiež vzhľadom k extrémne nízkym hodnotám, nadobúda čoraz väčší význam zabránenie jeho rastu v priebehu odpichu, prelievania, ďalšieho spracovania až po odlievanie, štúdium jeho chovania sa v kovovom kúpeli patrí medzi najvýznamnejšie úlohy praktickej metalurgie. Rozdelenie ocelí podľa spôsobu dezoxidácie

a/ upokojené ocele
b/ neupokojené ocele
c/ poloupokojené ocele

Teoretické základy kyslíkového konvertorového pochodu

Súčasné spôsoby výroby ocele majú jedno spoločné pomenovanie – nepriame spôsoby výroby ocele. Podstata pochodu výroby ocele týmito spôsobmi spočíva hlavne v oduhličovaní tekutého kúpeľa. Proces oduhličovania sa uskutočňuje prostredníctvom reakcie oxidácie. To znamená, že u všetkých nepriamych spôsobov výroby ocele je nevyhnutný kyslík – hlavný prvok reakcie oduhlličenia v oceliarenskom pochode. Teoretický výskum reakcií, ktoré prebiehajú pri výrobe ocele, sa orientuje na štúdium oxidačných reakcií celej sústavy, predovšetkým však na oduhličovaciu reakciu, fyzikálno-chemické zákony všetkých reakcií hutníckeho pochodu, na tvorbu trosku a ďalšie javy tohto pochodu. Na mechanizmus reakcií, ktoré prebiehajú v kyslíkových konvertoroch má veľký vplyv aj charakter kyslíkového prúdu. Pri fúkaní kyslíka do kúpeľa prúd kyslíka riadi prebiehajúce pochody v tavenine. Aerodynamika kyslíkového prúdu v tekutom kúpeli

Ak prúd kyslíka opustí ústie dýzy, v dôsledku premiešavania s okolitým prostredím, stráca energiu a rýchlosť. V prípade polohy trysky nad kúpeľom, takýmto prostredím je plynná fáza konvertorovej dutiny, ktorá pozostáva hlavne z oxidu uhoľnatého, vylučovaného z kúpeľa a nasávaného pvzduchu do konvertora.