Experimentálne je stanovené, že po ukončení fúkania do 3 až 5 minút dochádza k autodezoxidácii kovovej taveniny, v prevažnej miere uhlíkom.
Úlohou oceliarov je získať rovnorodú taveninu, ktorá pre upokojené ocele by mala mať minimálne a pre neupokojené ocele – optimálne hodnoty kyslíka. Toto je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi:
a/ stabilizovaním stupňa oxidácie kovu pri odpichu optimálnym režimom
fúkania,
b/ pridaním presne určeného množstva hliníka pri dezoxidácii, odpovedajúceho obsahu kyslíka v kove pri odpichu.
V obidvoch prípadoch je treba mať presnú a rýchlu informáciu o hladine kyslíka v kovovej tavenine, ktorú môže poskytnúť kyslíková sonda, založená na princípe merania elektromotorického napätia.
Na obsah kyslíka je pri ukončení konvertorovej tavby vplývajú najmä tieto faktory:
a/ dofuk tavby, vyvolaný potrebou korigovať konečnú teplotu, alebo chemické zloženie ocele (má záporný vplyv),
b/ podobný účinok má použitie rudy na zníženie konečnej teploty tavby. Dochladzovanie tavby je treba prevádzať zásadne pevným surovým železom alebo oceľovým odpadom.

Kyslík v železe a oceli

Počas celého procesu výroby ocele dochádza k výmene kyslíka medzi kovom a prostredím v rôznych formách zastúpenia. Kyslík do procesu vstupuje s kovmi, z atmosféry, z rafinačného kyslíka, z troskotvorných prísad, z trosiek, žiaruvzdorov, liacich práškov a pod. Z kovu je odvádzaný buď vo forme troskovej, alebo plynnej fázy vo forme oxidov. Vzťah medzi intenzitou prívodu a odvodu kyslíka z kovu určuje charakter procesu. Forma a miera prítomnosti kyslíka v kove určujú vo veľkej miere jeho vlastnosti. Rozpustnosť kyslíka v tekutom železe možno určiť zo vzťahu:

log/%O/sat = (-6380/T) + 2,765

Obsah kyslíka v kove sa nachádza niekde medzi rovnováhou kyslíka s uhlíkom v kove a obsahom oxidov železa v troske, avšak bližšie k hodnotám, rovnovážnym s uhlíkom.
Pre vyjadrenie vzťahu medzi okysličením kúpeľa, zložením kovu a vlastnosťami trosky boli nájdené rôzne poloempirické formulky, napr.

a/O/ = 0,00142/ /O/ - 0,0194 /Mn/ + 0,0000472t + 0,306a/O/ - 0,0665

kde t - teplota kovu v °C
a/O/ - aktivita kyslíka v kove pri rovnováhe s troskou. Zdrojom znečistenia kovu kyslíkom a jeho splodinami bývajú tiež inertné plyny, nechránený prúd ocele, netestnosti v zariadeniach sekundárnej metalurgie a výtokových uzlov, t.j. všetky miesta umožňujúce prístup vzdušného kyslíka, avšak i krycie trosky a liacie prášky, teda reagenty, ktorých jednou z funkcií je ochrana tekutého kovu pred reoxidáciou, prípadne tiež žiaruvzdorné materiály, obr.2. Obr.2.