Mikročistota ocele

Konečnú čistotu ocele ovplyvňujú všetky operácie, ktorým je podrobená. Je dobre známe, že dezoxidácia kovu nemôže byť realizovaná ani privčas, v dôsledku nadbytočného prepalu dezoxidovadiel, ani prineskoro, kedy proces odstraňovania nekovových inklúzií bude nedostatočný. Zároveň, samotná realizácia dezoxidácie – množstvo prísad, ich poradie, typ, ale i stav kúpeľa v konečnom dôsledku významne ovplyvňujú čistotu kovu. Hlavná masa nečistôt z kovu je odstraňovaná hneď po dezoxidácii, ale tiež počas mimopecného spracovania. Podmienkou sú optimálne medzifázové pomery, dobrá tekutosť kovu, usmernené prúdenie ocele a sorpčná schopnosť trosky. Rafinácia ocele od nekovových inklúzií menších ako 50 μm vyžaduje využívanie špeciálnych technológií, nakoľko tradičné technológie ich odstraňovanie neumožňujú. Pre superčisté ocele sú často kritické i obsahy oxidických inklúzií vo ferozliatinách.


Obr. 3: Zdroje znečistenia

Pre tieto účely je nutné využiť panvu odlievaciu i medzipanvu. K dispozícii je komplex účinkov zahrňujúci krycie trosky s rafinačnými schopnosťami, usmernenie prúdenia ocele, keramické filtre, prebublávanie argónom, prípadne iný mechanizmus umožňujúci flotáciu nekovových inklúzií. V súlade s teoretickými analýzami, i praktickými výsledkami, najlepšieho flotačného efektu sa dosiahne pri zaplnení celého objemu kovu maličkými bublinkami plynu. I keď sa ukazuje byť vhodnejšou medzipanva, dobré výsledky možno dosiahnuť i v odlievacej panve, zvlášť pri využití kombinácie nasýtenia ocele plynom, a následovným znížením tlaku nad kovom, kedy sa dosiahne zárodkovanie bubliniek plynu na inklúziách, a tým i ich flotácia do trosky. Záver

Bolo potvrdené, že k problému čistoty ocele, a tým i k regulácii obsahu kyslíka v kove v jeho rôznych formách treba pristupovať komplexne, s využitím všetkých dostupných prostriedkov prevencie znečistenia kovu vo všetkých uzloch až o kryštalizátor, avšak i efektívneho využitia prostriedkov jeho rafinácie.