feromangán (75% až 80% Mn) a zrkadlovina (15 až 20% Mn).Výroba sa uskutočňuje redukciou zmesi oxidov železa a mangánu uhlíkom.
Používa sa na výrobu ocele.
Mangán tu má dve funkcie:
¨ jeho veľká reaktivita pri vysokých teplotách umožňuje odstrániť z roztavenej ocele zvyšky rozpustených zlúčenín kyslíka a síry, ktoré v podobe oxidu alebo sulfidu mangánatého prechádzajú do trosky, tým sa zvyšuje kvalita ocele.
¨ Mn sa využíva na prípravu mangánových ocelí, ktoré sú veľmi tvrdé a odolné proti opotrebeniu.
Čistý mangán sa používa na výrobu zliatin. Manganín (84% Cu, 12% Mn, 4% Ni) sa používa na výrobu elektrických odporov. Heuslerove zliatiny, obsahujú Mn, Al, Sn alebo Sb.
Zo zlúčenín mangánu má vysoké uplatnenie v priemysle burel. Využíva sa v sklárstve na čírenie skla a aj pri výrobe suchých elektrických článkoch ako depolarizačný prostriedok. Pyrozulit, α – MnO2 tento prírodný burel obsahuje 63% Mn. Je tetragonálny a môže tvoriť krehké klinovité kryštáliky bielosivej farby s kovovým leskom. Je paramagnetický a rozpustný v HCl. Jeho kryštalické vzorky sa na Slovensku vyskytovali v Grossanoch v okolí Železníka, zmesné sedimentárne rudy boli ťažené v Kišovciach a Švábovciach při Poprade.

Mn z bioanorganického hľadiska:

Mangán patrí medzi esenciálne stopové prvky. V pôdach sa vyskytuje v oxidačnom čísle II, III, IV. Zlúčeniny MnIV sú nerozpustné v pôdnych roztokoch. Do rastlín sa mangán dostáva z pôdy. V rastlinách sa obsah mangánu pohybuje v rozpätí od 20 do 500mg. Množstvo mangánu v živočíšnom a ľudskom tele je malé. Najviac sa nachádza v pečeni (u človeka 1,7 mg.kg-1), v obličkách (u človeka 0,87 mg.kg-1), kostiach a vlasoch. Ľudský a živočíšny organizmus prijíma mangán predovšetkým rastlinou potravou. Mangán sa nachádza v orechoch, v nemletom obilí , v zelenej listovej zelenine ,v čaji , v cvikle a v žĺtku. Denná dávka: deti:1-5mg, dospelí: 2-5mg. Mangán najčastejšie býva viazaný v komplexoch s bielkovinami, ktoré sú časťou alebo aktivátormi niektorých enzýmov.
Mangán má dôležitú úlohu v rôznych metabolických procesoch. Je dôležitý pre rast mnohých buniek, rast kostí, je súčasťou metaloenzýmov ako pyruvátkarboxyláza, acetátdekarboxyláza. Mangán sa zúčastňuje na syntéze cholesterolu a mastných kyselín, je dôležitý pri tvorbe materského mlieka, pohlavných hormónov a tyroxínu- hormónu štítnej žľazy, dôležitý pre bezchybné fungovanie centrálnej mozgovej sústavy, pomáha ako prevencia proti cukrovke a posilňuje mužskú potenciu. V krvi je mangán viazaný z 2/3 na bunečné štruktúry. Transport mangánu a výmena s tkanivami sa deje prostredníctvom transmanganínu, v ktorom jeden ión kovu viaže viac ako jednu molekulu proteínu. Mangán sa v črevách zle vstrebáva, preto je pomerne veľké množstvo vo výkaloch.
Pyruvátkarboxyláza – je metaloenzým obsahujúci 4 subjednotky. Každá subjednotka obsahuje okrem bielkovinovej časti jeden biotín a jeden MáII. Obsahuje štyri manganaté ióny.
Kyselina pyrohroznová sa v prítomnosti pyruvátkarboxylázy, biotínu a ATP karboxyluje na kyselinu oxaloctovú.