Selén je súčasťou enzýmu glutatiónperoxidázy , chrániaceho telesné tkanivá pred poškodením voľnými radikálmi- látky , ktoré sa tvoria v tele pri látkovej výmene .Tento prvok takisto reguluje tvorbu prostaglandínov- látky prítomné v mnohých telesných tkanivách a tekutinách; účinkujú podobným spôsobom ako hormóny.
Bez selénu by ľudský organizmus nerástol a nerozmnožoval sa , pečeň by neplnila svoju funkciu a netvorili by sa ani dôležité hormóny. Nedávno vedci zistili, že selén je nevyhnutný pre tvorbu aktívnej formy hormónu štítnej žľazy, pre zdravú pokožku a vlasy a pre zachovanie normálneho zraku. Podobne ako pri ostatných mikroprvkoch závisí koncentrácia selénu v potravinách od jeho množstva v pôde, na ktorej sa rastliny pestujú. V niektorých častiach sveta, napríklad na Novom Zélande, sú pôdne koncentrácie selénu také nízke, že nedostatok tohto prvku je celkom bežný. V niektorých oblastiach Číny je kešanská choroba, spôsobená nedostatkom selénu, dokonca endemická, čo znamená, že sa na danom území vyskytuje celkom bežne a dlhodobo. Najčastejšie postihuje malé deti, u ktorých vedie k zlyhaniu srdca. Aj Slovenská republika patrí medzi krajiny s nízkou koncentráciou selénu v pôde.
Selén sa vyskytuje vo vnútornostiach a v mäse, v rybách, kôrovcoch a mäkkýšoch, mliečnych výrobkoch, najmä v masle, v citrusových plodoch, avokáde, šošovici a celozrnných obilninách.
Potrebná denná dávka je u mužov 75 mikrogramov a u žien 60 mikrogramov.
Nedostatok je zriedkavý, ale môže spôsobiť zastavenie rastu, oneskorený pohlavný vývoj a zníženú plodnosť. Nadmerný prísun selénu je veľmi vzácny a v bežnej, dobre vyváženej strave nepredstavuje tento prvok nijaké riziko, ale nadbytok môže spôsobiť vypadávanie vlasov, depigmentáciu pokožky a únavu.