Cholesterol je chemická látka, ktorá je súčasťou takmer všetkých tukov. Pre organizmus je nevyhnutná, pretože je základnou stavebnou jednotkou pre niektoré hormóny a pre tvorbu žlčových kyselín. Telo si cholesterol z väčšej časti vytvára samo v pečeňových bunkách. Ďalšie zásoby sa do organizmu dostávajú stravou. Pojem cholesterol je širokej verejnosti všeobecne známy, menšia časť verejnosti však rozlišuje takzvaný "zlý cholesterol" (LDL - low density lipoproteins), ktorý spôsobuje ukladanie cholesterolu v stenách ciev a "dobrý cholesterol" (HDL - high density lipoproteins), ktorý je nápomocný pri zbavovaní sa toho "zlého cholesterolu". LDL ("zlý cholesterol") je totiž prostredníctvom HDL ("dobrého cholesterolu") transportovaný k pečeni a tam dochádza k jeho odbúravaniu žlčovými kyselinami. Z toho jasne vyplýva, že hodnoty LDL by mali byť v krvi čo najnižšie a hodnoty HDL, naopak, čo najvyššie (v praxi to napríklad znamená - nezjesť denne viac cholesterolu, ako obsahuje jeden vaječný žĺtok). Cholesterol je v krvi stále prítomný, ak sa však trvalo zvýši hladina LDL, nastáva vývoj aterosklerózy (kôrnatenia tepien). Podľa výskumov viac ako polovica obyvateľov strednej Európy vo veku nad 45 rokov má zvýšenú hodnotu LDL - predovšetkým vďaka nadmernej spotrebe tukov, ktorá je v priemere 130 g na deň, pričom optimálne množstvo predstavuje 70-80 g. Pri zvýšenej hladine cholesterolu bývajú v krvi zvýšené aj hladiny iných tukov, čo spôsobuje, že krv sa stáva hustejšia a prúdi pomalšie - dochádza tak k postupnému upchávaniu tepien, ktoré vedie k srdcovému infarktu alebo porážke. Zvýšené hladiny tukov v krvi sa však môžu spolupodieľať aj na výskyte iných vážnych ochorení - cukrovke, poruche pečene, poruche obličiek...
Zvýšenú hladinu nežiaduceho cholesterolu v organizme môžu mať na svedomí tak genetické faktory - dedičná porucha látkovej premeny tukov, ako aj nesprávna životospráva; medzi ďalšie rizikové faktory vzniku aterosklerózy patrí vyšší vek, fajčenie a malá pohybová aktivita. V čom môže byť cholesterol nebezpečný
Ak je cholesterolu v krvi nadbytok, ľahko sa ukladá na steny ciev a tvorí hlavnú súčasť sklerotických plátkov. Tieto plátky sú nerovnosti cievnej steny tvorené tukovou ľahko vápenatejúcou vrstvou, ktorá sa drobí. Preto nie je povrch tepny ideálne hladký a veľmi ľahko sa na ňom usádzajú krvné zrazeniny, ktoré cievu výrazne zužujú, príp. celkom uzatvárajú a obmedzuje sa tak dodávka krvi do srdcového svalu.