Čo je cholesterol

Cholesterol je chemická látka, ktorá je súčasťou takmer všetkých tukov. Pre organizmus je nevyhnutná, pretože je základnou stavebnou jednotkou pre niektoré hormóny a pre tvorbu žlčových kyselín. Telo si cholesterol z väčšej časti vytvára samo v pečeňových bunkách. Ďalšie zásoby sa do organizmu dostávajú stravou. Pojem cholesterol je širokej verejnosti všeobecne známy, menšia časť verejnosti však rozlišuje takzvaný "zlý cholesterol" (LDL - low density lipoproteins), ktorý spôsobuje ukladanie cholesterolu v stenách ciev a "dobrý cholesterol" (HDL - high density lipoproteins), ktorý je nápomocný pri zbavovaní sa toho "zlého cholesterolu". LDL ("zlý cholesterol") je totiž prostredníctvom HDL ("dobrého cholesterolu") transportovaný k pečeni a tam dochádza k jeho odbúravaniu žlčovými kyselinami. Z toho jasne vyplýva, že hodnoty LDL by mali byť v krvi čo najnižšie a hodnoty HDL, naopak, čo najvyššie (v praxi to napríklad znamená - nezjesť denne viac cholesterolu, ako obsahuje jeden vaječný žĺtok). Cholesterol je v krvi stále prítomný, ak sa však trvalo zvýši hladina LDL, nastáva vývoj aterosklerózy (kôrnatenia tepien). Podľa výskumov viac ako polovica obyvateľov strednej Európy vo veku nad 45 rokov má zvýšenú hodnotu LDL - predovšetkým vďaka nadmernej spotrebe tukov, ktorá je v priemere 130 g na deň, pričom optimálne množstvo predstavuje 70-80 g. Pri zvýšenej hladine cholesterolu bývajú v krvi zvýšené aj hladiny iných tukov, čo spôsobuje, že krv sa stáva hustejšia a prúdi pomalšie - dochádza tak k postupnému upchávaniu tepien, ktoré vedie k srdcovému infarktu alebo porážke. Zvýšené hladiny tukov v krvi sa však môžu spolupodieľať aj na výskyte iných vážnych ochorení - cukrovke, poruche pečene, poruche obličiek...
Zvýšenú hladinu nežiaduceho cholesterolu v organizme môžu mať na svedomí tak genetické faktory - dedičná porucha látkovej premeny tukov, ako aj nesprávna životospráva; medzi ďalšie rizikové faktory vzniku aterosklerózy patrí vyšší vek, fajčenie a malá pohybová aktivita. V čom môže byť cholesterol nebezpečný
Ak je cholesterolu v krvi nadbytok, ľahko sa ukladá na steny ciev a tvorí hlavnú súčasť sklerotických plátkov. Tieto plátky sú nerovnosti cievnej steny tvorené tukovou ľahko vápenatejúcou vrstvou, ktorá sa drobí. Preto nie je povrch tepny ideálne hladký a veľmi ľahko sa na ňom usádzajú krvné zrazeniny, ktoré cievu výrazne zužujú, príp. celkom uzatvárajú a obmedzuje sa tak dodávka krvi do srdcového svalu.

Škodlivosť cholesterolu je v tom, že sa ukladá na stenách tepien a vedie k vzniku infarkt myokardu, ischemickej choroby srdca, alebo ateroskleróze. Neblahé účinky cholesterolu sa znásobujú fajčením a vysokým krvným tlakom. Koľko cholesterolu môžeme mať?
U detí (do 15 rokov) sa za normálnu hodnotu považuje hladina do 4,4 mmol/l.
U dospelých osôb (starších ako 15 rokov) je za normálnu považovaná hladina cholesterolu v krvi do 5,2 mmol/l. Tí, ktorí nepresahujú túto hodnotu, môžu pokojne spávať.
Hladina od 5,2 do 6,2 mmol/l sa označuje ako zvýšená. Tí, ktorí sa pohybujú v tomto rozmedzí, by si už mali viac všímať svoj jedálny lístok a upraviť si svoj životný štýl.
Riziková je hladina nad 6,2 mmol/l, veľmi riziková je hladina nad 7,8 mmol/l. Osobám s takými hodnotami hrozí zvýšené riziko vzniku srdcového alebo cievneho ochorenia, preto by mali byť pod dohľadom lekára.

Obsah cholesterolu
93 g hovädzia pečienka (varená)– 331 mg cholesterolu
Vajíčko (1 žĺtko) – 213 mg
93 g hovädzie mäso, alebo kura(varené) – 76 mg
Mlieko (1 pohár) – 4 mg

V záujme svojho zdravia by sme mali dodržiavať nasledovné:
- Nakupovať a konzumovať predovšetkým nízkotučné potraviny. - Pri nadváhe znížiť hmotnosť. - Uprednostňovať jednoduchú prípravu pokrmov: t.j. za pomoci pary, dusenia, grilovania (bez tuku možno pripravovať jedlá na teflónovej panvici alebo v špeciálnych riadoch z ušľachtilej ocele). - Používať pri príprave jedla rastlinné oleje (napr. olivový olej). - Udržiavať pri fritovaní optimálnu teplotu 180 stupňov Celzia (pri nižšej teplote vsiakne do jedla priveľa tuku). - Pri pečení koláčov uprednostniť papier na pečenie pred vymastením formy. - Minimalizovať príjem živočíšnych tukov. - Mäso zaraďovať do jedálneho lístka maximálne dvakrát do týždňa; uprednostňovať hydinu a ryby. - Zvyknúť si na nízkotučné mliečne výrobky. - Obmedziť na minimum konzumáciu vajec, vaječných cestovín, masla, margarínov, kaviáru, kôrovcov, vnútorností, tučného mäsa (vrátane hydiny ako je hus a kačica), údenín, majonézy, solených "drobností" (oriešky, zemiakové lupienky ), "fast food" jedál.. - Zvýšiť príjem vlákniny (cca 35 g vlákniny denne). - Zaradiť do jedálneho lístka hlivu ustricovú, čerstvú hroznovú šťavu, výťažok z artičokov, surovú mrkvu (cca 200 g denne), citrusové plody, jablká (2-3 denne), ovsené vločky, strukoviny, malé dávky vlašských orechov, pistácií, mandlí a kešu orieškov.

Pri udržiavaní optimálnej hladiny cholesterolu v organizme je dôležité upraviť celkovú životosprávu; to znamená, že okrem zmien v stravovaní treba urobiť aj zmeny denného programu a začleniť do neho aspoň menšie pohybové aktivity (pravidelnú prechádzku, ľahší rekreačný šport alebo chodenie po schodoch namiesto používania výťahu...); organizmu tiež pomôže osvojenie si vhodnej relaxačnej metódy.
Dobrého cholesterolu je však štyrikrát menej ako zlého. Nedá sa kalkulovať s tým, že by si organizmus sám poradil s prebytkom zlého cholesterolu. Preto je vyvážená strava taká dôležitá.Mali by sme si zapamätať, že hladinu zlého cholesterolu v krvi zvyšujú nasýtené mastné kyseliny, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v živočíšnych tukoch. Hladinu zlého cholesterolu znižujú viacnenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa vyskytujú prevažne v rastlinných tukoch. V našej populácii stále jeme dvakrát viac živočíšnych tukov, ako odporúčajú odborníci na celom svete. K hlavným zdrojom cholesterolu patria: vaječný žĺtok, maslo, mliečny tuk obsiahnutý v šľahačke, smotane a plnotučných, predovšetkým tavených syroch. Veľké množstvo cholesterolu obsahujú tiež vnútornosti, predovšetkým mozoček, pečeň a ľadviny. Ďalej bravčové mäso a sadlo. Pozoruhodné vlastnosti má tuk obsiahnutý v rybách aj napriek tomu, že ide o tuk živočíšny. Vo všetkých rybách, a to aj v mastných morských, ako je tuniak alebo makrela, je zvláštny druh nenasýtených mastných kyselín. Ten síce hladinu cholesterolu v krvi príliš neznižuje, ale zato ovplyvňuje zrážanlivosť krvných doštičiek a bráni tak vzniku infarktu. K zníženiu hladiny cholesterolu sa používajú tiež niektoré lieky, ktoré sa predpisujú u extrémnych hodnôt cholesterolu, ktoré už nie je možné ovplyvniť diétou.Výška hladiny cholesterolu závisí na viacerých faktoroch - vrodenej schopnosti organizmu regulovať jeho hladinu v krvi, ďalej na množstve tukov a látok obsahujúcich cholesterol, ktoré do organizmu pridávame potravou.Úloha dobrého cholesterolu tkvie v odstraňovaní nadmerného množstva zlého cholesterolu z cievnych stien
www.florastranky.sk
e-kalkulačka

Problémy vysokého cholesterolu v krvi
Dátum: * Thursday, 07. February 2002 o 20:09:23 CET *
Podľa posledných odporúčaní a pokynov amerického ministerstva zdravotníctva o tvrdom cholesterole sa veľa ľudí vystavuje ďaleko väčšiemu riziku vzniku infarktov ako si myslí. Podľa nových pokynov je do rizikovej skupiny zaradených 65 miliónov američanov (v roku 1993 to bolo len 52 miliónov). Lieky znižujúce cholesterol sa v súčasnosti schvaľujú, aj keď v minulosti ich mali doktori predpisovať opatrne. Pokyny odporúčajú, aby ich bralo 36 miliónov američanov v porovnaní s 13 miliónmi, ktoré ich berú v súčasnosti. Skupinka výskumníkov strávila 20 mesiacov prehľadávaním mnohých štúdií, ktoré spoločne ukázali, že nadváha, málo cvičenia a vyskoká hladina cholesterolu, predstavujú ešte vyššie riziko, ako sme si doteraz mysleli.

Ak by ľudia žili podľa týchto pokynov, celková miera úmrtnosti by klesla o odhadovaných 30 percent.Nedávne výskumy ukázali, že LDL cholesterol podporuje ukladanie polotekutého tuku do stien tepien. Ak jeden z týchto mäkkých povlakov pretrhne stenu tejto tepničky do krvného obehu, táto zrazenia môže ľahko podnietiť vznik infarktu.Takmer nikto,dokonca ani mladí, v relatívne dobrom zdraví,ak majú celkovú hladinu cholesterolu menšiu ako 200mg/dl, hodnota ich LDL cholesterolu určite nie je menšia ako 160mg/dl. Zvyčajné cholesterolové testy môžu byť spravené do 12 hodín. Začiatkom 20-teho roku všetkým dospelým radia, aby si dôkladne kontrolovali hladinu cholesterolu v krvi najmenej každých 5 rokov.Tento test, ktorý vyžaduje pôst, zisťuje celkový cholesterol, LDL, HDL, triglyceridy a iné mastné substancie v krvi, prispievajúce k srdcovým ochoreniam.Veľa ľudí sa snaží zaviesť do svojho života nové zásady,hlavne populácia trpiacou nadváhou a srdcovo-cievnymi chorobami. Momentálne sme najťažšou populáciou v histórii sveta.