Hlavnou surovinou na získavanie uhľovodíkových zlúčenín parafínovej rady je ropa, ktorá je zmesou množstva rôznych uhľovodíkov od malých až po veľké molekuly. Z ropy sa jednotlivé suroviny získavajú frakčnou destiláciou. Nie sú však surovinami presného chemického zloženia, ale zmesou rôznych veľmi podobných uhľovodíkov. V kozmetickej praxi majú využitie len parafínový olej, vazelína, parafín a cerezín. Ich výhodou je indiferentnosť, stabilita (sú odolné proti oxidácii a nežltnú) nedráždivosť, ľahká spracovateľnosť, miešateľnosť a relatívne nízka cena. Sú to nepolárne zlúčeniny (nerozpustné vo vode), ktoré sa nevstrebávajú a tvoria nepriepustný film zabraňujúci dýchaniu pokožky a odparovaniu vody. Ako zložka kozmetického prípravku by mali byť kombinované s látkami polárneho charakteru, aby tak hotový prípravok mal vlastnosti prirodzeného kožného filmu.


Parafínový olej - minerálny olej, medicinálny olej, ľahký biely olej. Získava sa pri spracovaní ropy a rafinácii ozokeritu. Je rôznej farby a akosti. Čím je tmavší, tým viac nečistôt obsahuje. Pre kozmetiku sa používa len dokonale rafinovaný a úplne čistý, lebo akékoľvek nečistoty by dráždili pokožku. Parafínový olej je bezfarebná, číra olejovitá tekutina bez chuti a zápachu. Do pokožky nepreniká, vytvára len tenký mastný film. V kozmetike sa používa na masáž buď samotný, alebo ako súčasť masážnych krémov a iných krémových základov. Má schopnosť krémy zvláčňovať a robiť ich rozotierateľnými. Jeho veľkou nevýhodou je chemická stálosť, takže sa niekedy používa miesto menej stálych a ľahko žltnúcich rastlinných olejov. Používa sa do rôznych krémov, pleťových mliek, prípravkov na opaľovanie, rúžov, vlasových olejov a líčidiel.

Vazelína – sa získava zo zvyškov po frakčnej destilácii ropy, ktoré sa ďalej čistia. Poznáme vazelínu žltú, ktorej vybielením vzniká biela vazelína, ktorá sa v kozmetike využíva vždy. Obe vazelíny sú homogénne – masťovité hmoty, v tenkej vrstve priesvitné, bez chuti a zápachu. Vo vode sa nerozpúšťajú, sú málo rozpustné v liehu, ľahko rozpustné v éteri, chloroforme, benzíne a olejoch. Po chemickej stránke je to zmes tuhých a kvapalných uhľovodíkov. K pokožke je vazelína dostatočne priľnavá. Charakteristickým znakom vazelíny a ostatných uhľovodíkov tejto skupiny je, že sú ľudskej pokožke úplne cudzie. Nevýhodou vazelíny je, že tvorí na pokožke pevný, nepriepustný film, takže pokožka ťažšie dýcha.