Hlavnou surovinou na získavanie uhľovodíkových zlúčenín parafínovej rady je ropa, ktorá je zmesou množstva rôznych uhľovodíkov od malých až po veľké molekuly. Z ropy sa jednotlivé suroviny získavajú frakčnou destiláciou. Nie sú však surovinami presného chemického zloženia, ale zmesou rôznych veľmi podobných uhľovodíkov. V kozmetickej praxi majú využitie len parafínový olej, vazelína, parafín a cerezín. Ich výhodou je indiferentnosť, stabilita (sú odolné proti oxidácii a nežltnú) nedráždivosť, ľahká spracovateľnosť, miešateľnosť a relatívne nízka cena. Sú to nepolárne zlúčeniny (nerozpustné vo vode), ktoré sa nevstrebávajú a tvoria nepriepustný film zabraňujúci dýchaniu pokožky a odparovaniu vody. Ako zložka kozmetického prípravku by mali byť kombinované s látkami polárneho charakteru, aby tak hotový prípravok mal vlastnosti prirodzeného kožného filmu.

Parafínový olej - minerálny olej, medicinálny olej, ľahký biely olej. Získava sa pri spracovaní ropy a rafinácii ozokeritu. Je rôznej farby a akosti. Čím je tmavší, tým viac nečistôt obsahuje. Pre kozmetiku sa používa len dokonale rafinovaný a úplne čistý, lebo akékoľvek nečistoty by dráždili pokožku. Parafínový olej je bezfarebná, číra olejovitá tekutina bez chuti a zápachu. Do pokožky nepreniká, vytvára len tenký mastný film. V kozmetike sa používa na masáž buď samotný, alebo ako súčasť masážnych krémov a iných krémových základov. Má schopnosť krémy zvláčňovať a robiť ich rozotierateľnými. Jeho veľkou nevýhodou je chemická stálosť, takže sa niekedy používa miesto menej stálych a ľahko žltnúcich rastlinných olejov. Používa sa do rôznych krémov, pleťových mliek, prípravkov na opaľovanie, rúžov, vlasových olejov a líčidiel.

Vazelína – sa získava zo zvyškov po frakčnej destilácii ropy, ktoré sa ďalej čistia. Poznáme vazelínu žltú, ktorej vybielením vzniká biela vazelína, ktorá sa v kozmetike využíva vždy. Obe vazelíny sú homogénne – masťovité hmoty, v tenkej vrstve priesvitné, bez chuti a zápachu. Vo vode sa nerozpúšťajú, sú málo rozpustné v liehu, ľahko rozpustné v éteri, chloroforme, benzíne a olejoch. Po chemickej stránke je to zmes tuhých a kvapalných uhľovodíkov. K pokožke je vazelína dostatočne priľnavá. Charakteristickým znakom vazelíny a ostatných uhľovodíkov tejto skupiny je, že sú ľudskej pokožke úplne cudzie. Nevýhodou vazelíny je, že tvorí na pokožke pevný, nepriepustný film, takže pokožka ťažšie dýcha.

Je schopná prijať len veľmi malé množstvo vody, ale tento nedostatok možno odstrániť pridaním vhodných emulgátorov. Výhodou vazelíny ako aj masťových základov z nej vyrobených je, že nepôsobia na pokožku dráždivo, sú dokonale stále, majú vhodnú masťovitú konzistenciu a dobrú priľnavosť. V kozmetike sa vazelína používa do krémových základov, kde má účinkovať povrchovo, napr. do krémov na opaľovanie, ako súčasť rôznych emulzných krémov, tekutých emulzií, rúžov, líčidiel a brilantínov. Vazelína umelá sa získava roztavením, zmiešaním a ochladením parafínového oleja, parafínu, cerezínu. Táto vazelína je málo viskózna a zrenitá. V kozmetike sa používa do niektorých prípravkou, kde nie je vhodná biela vazelína. Tiež sa používa na masáž, kde je výhodná je malá viskozita, ktorá spôsobuje, že vazelína nedrží na pokožke a ruky môžu pri masáži po nej ľahko kĺzať.

Parafín – je biela, pevná mierne priesvitná hmota bez zápachu, ktorá má na lome kryštalickú štruktúru. Vo vode a liehu sa nerozpúšťa, rozpúšťa sa v chloroforme, petroléteri, sírouhlíku, benzíne, éteri a minerálnych olejoch. Je veľmi stály proti účinkom chemických činidiel. Teplota topenia je 50 – 62 0C. v kozmetike sa používa na prípravu parafínovej masky, je základnou surovinou na prípravu brilantín, tyčiniek na pery, niektorých emulzných prípravkov i depilačných voskov. Používa sa hlavne na výrobu sviečok.

Cerezín – je na rozdiel od parafínu plastickejší, mäkší, lepkavejší a týmito vlastnosťami sa približuje k včeliemu vosku. Pre tieto vlastnosti sa používa do emulzii častejšie akom parafín. Teplotu topenia ma 60 – 80 0C. Často sa v kozmetike používa na spevnenie tukovej masy v kozmetickom prípravku, na prípravu rúžov, líčidiel, do emulzii a tiež na výrobu sviečok.

Ozokerit – zemný vosk. Je to minerálny vosk, ktorý sa častejšie vyskytuje v blízkosti naftových ložísk. Získava sa z neho minerálny olej, parafín a cerezín. Minerálne oleje a vosky môžu nahrádzať rastlinné tuky a oleje. Majú vysokú oxidačnú stálosť a schopnosť zlučovať sa s inými kozmetickými surovinami.

Vitamíny Forma použitia v kozmetike
vitamín A vitamínový krém, vitamínová maska, vitamínové zábaly
vitamín B zábaly a masky, vodičky na vlasy, zábaly na ošetrovanie vlasov
vitamín C zábaly, masky, citrónový krém
vitamín D krém na pokožku, oleje na pokožku, prostriedok na pestovanie vlasov, vo forme liekov

vitamín E krém na pokožku
vitamín H zábaly na pestovanie vlasov, prostriedok na pestovanie vlasov

Rastlinné tuky, oleje a ich deriváty

Olivový olej – je nažltlá tekutina, jemnej vône a chuti, nerozpustná vo vode a liehu.

Rozpúšťa sa v organických rozpúšťadlách. Patrí k najstálejším rastlinným olejom a ľahko preniká do pokožky. Získava sa lisovaním za studena. Používa sa na masáž, je dôležitou zložkou výživných a mastných krémov, pleťových mliek a v detskej kozmetike.

Mandľový olej – popri olivovom je najcennejší, ale nakoľko sa dováža, je niekoľkokrát drahší. Je to žltkastá tekutina číra, jemnej chuti. Používa sa do výživných krémov na denné a nočné ošetrenie pleti.

Slnečnicový olej – je svetlejšej farby ako olivový ale má výraznejšiu vôňu. V kozmetike sa používa bežne. Arašidový olej – sa získava lisovaním z jadier arašidov a pre kozmetiku je dôležitý pretože obsahuje kyselinu linolovú, ktorá je súčasťou vitamínu F. Preto má dobrý účinok pre hojeie drobných kožných poranení.

Ricínový olej – získava sa z ricínových bôbov, je bezfarebný, bez vône, značne viskózny a hustý, pôsobí ako rozpúšťadlo farebných pigmentov. Nakoľko je rozpustný v liehu, používa sa ako mastiaca prísada do pleťových vôd, vlasových vôd, na líčenie rias a obočia, lakov na nechty a vôd po holení.

Kakaové maslo – žltkastá látka s príjemnou vôňou. V kozmetike sa používa ako prísada do krémov a tyčiniek na pery.

Kôstkové oleje – získavajú sa z jadier marhúľ, broskýň a hrušiek. Používajú sa do výživných pleťových krémov a hydratačných emulzií.

Ľanový olej – sa používa do tyčiniek na pery a vlasových brilantínou. Čajovníkový olej – získava sa extrakcoiou pomocou pary, je to esenciálny olej s aj s antiseptickým čistí tak pokožku od baktérii a zabraňuje infekciám. V dermatológii sa používa na vyrážky, akné, enzémy, lupiny, psoriazu, nechtové plesne a tiež v aromaterapii.

Živočíšne oleje a tuky

Rybí olej – v kozmetike sa používa zriedka do niektorých krémov alebo masiek z dôvodu obsahu vitamínov A a D.

Korytnačí a norkový olej – veľmi dobre prenikajú do pokožky, zvláčňujú ju, premasťujú a zjemňujú. Používajú sa do prípravkou výživnej kozmetiky a proti tvorbe vrások. Hydrogenovaná bravčová masť – používa sa do emulzných prípravkou, tuhých mastných líčidiel a tyčiniek na pery.

Stearín – používa sa do emulzií holiacich prípravkov a líčidiel.

Niektoré potenciálne škodlivé prísady bežne používané v priemysle prostriedkov pre osobnú starostlivosť:

ALKOHOL - bezfarebná, prchavá, horľavá kvapalina vyrábaná fermentáciou droždia a uhľovodanov. Alkohol sa často používa ako rozpúšťadlo a môžeme sa s ním stretnúť aj v nápojoch a v medicíne.

Alkohol ako prísada do potravinových doplnkov môže spôsobiť, že telesné tkanivá sú náchylnejšie na karcinogény. Bolo dokázané, že ústne vody s obsahom alkoholu 25%, alebo vyšším majú súvislosť s rakovinou ústnej dutiny, jazyka a pažeráka.

ALFA HYDROXY KYSELINA (AHA) - Organická kyselina vyrábaná anareobným metabolizmom. Výrobky pre starostlivosť o pokožku s obsahom AHA exfoliantov nielen poškodzujú pleťové bunky, ale i ochrannú bariéru pokožky. Ich používaním môže dôjsť k dlhodobému poškodeniu pleti.

HLINÍK - kovový prvok často používaný pri výrobe súčastí lietadiel, protetických pomôcok a ako prísada antiperspirantov, antacidov a dezinfekčných látok. Hliník je spájaný s Alzheimerovou chorobou a poškodzovaním centrálneho nervového systému.

ŽIVOČÍŠNY TUK (LOJ) - druh zvieracieho tkaniva tvoreného tukovými tuhými, alebo polotuhými čiastočkami - vo vode nerozpustnými étermi glycerolu s mastnými kyselinam. Živočíšne tuky sú hlavnými prísadami v kockách mydla. Čistiaci a emulgačný prostriedok, ktorý môže fungovať ako živná pôda pre baktérie a pliesne.

KOLAGÉN - nerozpustný vláknitý proteín – príliš veľký, aby prenikol do pokožky. Kolagén obsiahnutý vo väčšine prípravkov pre starostlivosť o pleť je odvodený od zvieracích koží a rozdrvených kuracích nôh. Táto prísada vytvára v pleti vrstvu, ktorá môže pokožku dusiť, bráni jej dýchaniu.

DIOXÍNY - potenciálne karcinogénny vedľajší produkt pri procese balenia papiera v papierňach. Balenia, ktoré boli ošetrené dioxínom, niekedy dioxíny prenášajú do samotného produktu.

PROPYLENGLYKOL - kozmetická forma ropného oleja obsiahnutá v brzdovej kvapaline vozidiel a priemyslová prísada do nemrznucích zmesí. Vo výrobkoch určených pre starostlivosť o pokožku a vlasy propylenglykol pôsobí ako zvlhčovadlo, čo je látka, ktorá udržuje vlhkosť v pokožke, alebo kozmetických výrobkoch tak, že bráni úniku vlhkosti, alebo vody. Materiál „Safety Data Sheets“ (MSDS - materiál bezpečnostných údajov) upozorňuje spotrebiteľov, aby zabránili styku pokožky s propylenglykolom, pretože toto silné dráždidlo pokožky môže spôsobiť abnormálne javy na pečeni a poškodiť obličky .

NATRIUM-LAURIT-SULFAT (SLS) LAURIT SULFAT SODNÝ - silný detergent (čistiace, pracie prostriedky) a zmäkčovadlo používané do čistiacich prostriedkov na podlahy autodielní, odmasťovačov motorov a autočistiacich prostriedkov. SLS je látka vo vedeckých kruhoch dôverne známa ako bežné dráždidlo pokožky. Rýchlo sa vstrebáva a zostáva v očiach, mozgu, v srdci a pečeni, čo môže vyústiť v nebezpečné dlhodobé následky.

SLS môže spomaľovať proces hojenia, spôsobiť očný zákal u dospelých a môže brániť náležitému vývoju zraku u detí.

NATRIUM-LAURET-SULFAT (SLES) - SLES je forma alkoholu (ethoxylatovaný) SLS. Je o niečo menej drázdivejší než SLS, ale môže spôsobiť väčšie vysušovanie. Ako SLS, tak i SLES môže viesť k potenciálne karcinogénnemu formovaniu dusičňanov a dioxínov v šampónoch a čistiacich vodách pri reakcii s inými zložkami. Značné množstvo dusičňanov môže takto vstúpiť do obehového systému už pri jednom použití šampónu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Chémia v kozmetike