Charakteristika
Éterické oleje sú obyčajné tekutiny, pomenej pevné hmoty rastlinného pôvodom, ktorých podstatnou vlastnosťou je ľahká prchavosť a silná vôňa. Chemické zloženie je dosť rôzne,. Niektoré sú len uhľovodíky (terpény C10H16) alebo zmiešaniny: zlúčenín uhlíka, vodíka a kyslíka, vtedy majú povahu aldehydov (napr.: silica horkomandľová, škoricová) alebo fenolov (silica kmínová, eukalyptová, anýzová, klinčeková, thymol). Medzi silicami je málo sírnych zlúčenín (silica cesnaková, horčicová), ktoré sa vyznačujú hlavne silným zápachom. Silice sú väčšinou zmiešaniny niekoľkých zlúčenín, a to buď niekoľkých terpénov alebo, a to najčastejšie, terpénov s kyslíkatými zlúčeninami. Ak sa tieto menované silice udržujú dlhšiu dobu pri nízkej teplote, vykryštalizuje kyslíkatá zlúčenina (stearopten), pričom uhľovodíky (elaeopten) zostávajú tekuté. Je možné oddeliť stupňovanou destiláciou elaeopten, ktorý je ľahšie prchavý od ťažšie prchavého stearoptenu.

Rozpustnosť
Silice sa vo vode rozpúšťajú len nepatrne, zato sa rozpúšťajú v absolútnom liehu, éteri, sírouhlíku, chloroforme, acetóne, olejoch a rôznych uhľovodíkoch. V liehu, ktorý obsahuje väčšie alebo menšie množstvo vody sa silice, ktoré obsahujú prevažne uhľovodíky rozpúšťajú neúplne alebo ťažko, pričom však silice, ktoré obsahujú prevažne alebo výhradne kyslíkaté zlúčeniny (aldehydy) sa ľahko rozpúšťajú aj vo vodnom liehu, preto tiež rektifikované silice z ktorých boli uhľovodíky oddestilované sa rozpúšťajú v 50% liehu bez zakalenia, ale terpény dávajú kalný roztok. Za obyčajnej teploty sa silice dosť rýchlo a silno vyparujú a bod varu majú vysoký (140°C až 260°C), pri tejto teplote sa mnohé už rozkladajú, a preto ak je treba destilovať, robí sa to zvyčajne v prúde vodných pár, ktoré so sebou odnášajú siličné pary už pri teplote 100° celzia, dokonca už i pri nižšej teplote. Väčšina silíc má hutnotu menšiu než voda, niektoré sú od vody ťažšie. V niektorých prípadoch je stanovenie hustoty dôležité pre posúdenie pravosti a neporušenosti silíc a k tomu istému účelu je niekedy dobré určiť bod varu alebo otáčanie polarizovaného svetla. Ak zapálime silicu, horí čadivým plameňom. Ako horľavé telesá vyznačujú sa i silice silným lomom svetla. Dôležité je ich držanie na svetle.