Silice - éterické oleje

Charakteristika
Éterické oleje sú obyčajné tekutiny, pomenej pevné hmoty rastlinného pôvodom, ktorých podstatnou vlastnosťou je ľahká prchavosť a silná vôňa. Chemické zloženie je dosť rôzne,. Niektoré sú len uhľovodíky (terpény C10H16) alebo zmiešaniny: zlúčenín uhlíka, vodíka a kyslíka, vtedy majú povahu aldehydov (napr.: silica horkomandľová, škoricová) alebo fenolov (silica kmínová, eukalyptová, anýzová, klinčeková, thymol). Medzi silicami je málo sírnych zlúčenín (silica cesnaková, horčicová), ktoré sa vyznačujú hlavne silným zápachom. Silice sú väčšinou zmiešaniny niekoľkých zlúčenín, a to buď niekoľkých terpénov alebo, a to najčastejšie, terpénov s kyslíkatými zlúčeninami. Ak sa tieto menované silice udržujú dlhšiu dobu pri nízkej teplote, vykryštalizuje kyslíkatá zlúčenina (stearopten), pričom uhľovodíky (elaeopten) zostávajú tekuté. Je možné oddeliť stupňovanou destiláciou elaeopten, ktorý je ľahšie prchavý od ťažšie prchavého stearoptenu.

Rozpustnosť
Silice sa vo vode rozpúšťajú len nepatrne, zato sa rozpúšťajú v absolútnom liehu, éteri, sírouhlíku, chloroforme, acetóne, olejoch a rôznych uhľovodíkoch. V liehu, ktorý obsahuje väčšie alebo menšie množstvo vody sa silice, ktoré obsahujú prevažne uhľovodíky rozpúšťajú neúplne alebo ťažko, pričom však silice, ktoré obsahujú prevažne alebo výhradne kyslíkaté zlúčeniny (aldehydy) sa ľahko rozpúšťajú aj vo vodnom liehu, preto tiež rektifikované silice z ktorých boli uhľovodíky oddestilované sa rozpúšťajú v 50% liehu bez zakalenia, ale terpény dávajú kalný roztok. Za obyčajnej teploty sa silice dosť rýchlo a silno vyparujú a bod varu majú vysoký (140°C až 260°C), pri tejto teplote sa mnohé už rozkladajú, a preto ak je treba destilovať, robí sa to zvyčajne v prúde vodných pár, ktoré so sebou odnášajú siličné pary už pri teplote 100° celzia, dokonca už i pri nižšej teplote. Väčšina silíc má hutnotu menšiu než voda, niektoré sú od vody ťažšie. V niektorých prípadoch je stanovenie hustoty dôležité pre posúdenie pravosti a neporušenosti silíc a k tomu istému účelu je niekedy dobré určiť bod varu alebo otáčanie polarizovaného svetla. Ak zapálime silicu, horí čadivým plameňom. Ako horľavé telesá vyznačujú sa i silice silným lomom svetla. Dôležité je ich držanie na svetle.

Tie silice, ktoré sú v podstate aldehydmi, pohlcujú zo vzduchu veľmi rýchlo kyslík a okysličujú sa na pevné kryštalické kyseliny (benzoovú a škoricovú), ale aj ostatné silice sa okysličujú a menia na hmoty pevné alebo živicové- V každom prípade sa rýchlo vyparujú z otvorených nádob, a preto ich treba držať v nádobách dobre uzavretých, aby sa nemohli ani vyparovať ani okysličovať, a okrem toho je dobré ak sú nádoby nepriehľadné (napr.: plechové) alebo aspoň ak sú sklenené nádoby uzavreté v drevených puzdrách, lebo silice sa menia aj vplyvom svetla.

Výskyt
Nachádzajú sa v rôznych rastlinách a rôznych jej častiach. Najčastejšie v kvetoch (ruže, pomarančovníka , mandarinkovníka a iných), dosť často v plodoch (muškátové orechy, kmín a pod., niektoré plody ako napr. citrón, obsahujú silicu len v šupke), puškvorec, kosatec florentský, zázvor a iné obsahujú silicu v tele rastliny a pri mnohých vonných bylinách môžeme silicu nájsť skoro v celej rastline (mäta, šalvia, rozmarín, levanduľa, vavrínovité stromy), ale predsa v niektorých častiach viac než v iných (v škoricovníku hlavne v kôre). Niektoré sa nenachádzajú v rastline už hotové, ale tvoria sa až rozkladom zložitej zlúčeniny obsiahnutej v rastline (silica horkomandľová z amygdalínu). Výroba
Najčastejšie sa dobývajú destiláciou surovín s vodou, pary zrazené v chladiči sa potom nechajú stáť, aby sa silica oddelila od vody, ktorá sa potom použije pri novej destilácii. Niekedy sa silice vylúhujú z roztlačených rastlinných, častí nejakým ľahko prchavým rozpúšťadlom, ktoré sa potom miernym zahrievaním oddestiluje a ak zahrievanie škodí silici, uľahčuje sa vyparenie rozpúšťadla znížením tlaku. Pre veľmi chúlostivé silice sa používajú rozpúšťadlá, ktorých bod varu je pod 0°C. Konkrétne silica horčicová vzniká pri destilácii čiernej horčice s vodou. Niekedy sa vylúhujú z vonných surovín čistými olejmi – olivovým alebo mandľovým, a takto parfumovaný olej sa používa priamo na výrobu pomád a podobne.

Falšovanie
Silice podliehajú dosť často falšovaniu, hlavne tie drahé, ktoré sú využiteľné pre voňavkárstvo. Rozoznanie pravých od falošných nie je vo väčšine prípadov také ľahké a vyžaduje to značné skúsenosti. Keďže väčšinou silice nie sú prirodzené indivíduá určitého chemického pôvodu a stálych fyzikálnych vlastností, ale dosť premenlivé zmiešaniny niekoľkých jednoduchých zmiešanín, nemôžeme sa vždy spoľahnúť na chemický rozbor alebo na určenie fyzikálnych konštánt ako je hustota, bod varu apodobne. Dosť ľahko sa dá spoznať sfalšovanie silíc olejom alebo liehom. Lieh sa rozpúšťa vo vode, ak teda pohrkáme odmerané množstvo silice s vodou, tak pri silici sfalšovanej s liehom sa zmenší objem úbytkom liehu, ktorý je pohltený vodou. Oleje sú väčšinou v liehu nerozpustné a ostanú navyše ak pohrkáme silicu liehom, pričom silica sa rozpustí. Ak kvapneme silicu na papier, zostane na ňom priesvitná škvrna, ktorá však následkom prchavosti zmizne, ale pri silici sfalšovanej voskom alebo olejom zostane na papieri trvalá priesvitná škvrna.

Využitie silice
Silice sa využívajú vo voňavkárstve, likérnictve, niektoré v lekárnictve a lacnejšie (terpentínové) na rozpúšťanie živice, pri rozmiešavaní farieb pre maľby na sklo a porcelán. Najväčšia spotreba voňaviek a silice je v Oriente, ale vyrábajú sa zatiaľ ešte stále primitívnym spôsobom. U nás sa silice využívajú hlavne v likérnictve.