Získavanie kovov z rúd

Len málo kovových nerastov sa po vydolovaní zo zeme môže pochváliť vysokým leskom a dokonalosťou. Niekedy sa nájdu nugety čistého zlata (1869-Austrália Viktoria-hruda 69,92kg) alebo kusy čistej medi (1856-Michigan-balvan 500 ton).
Na rozdiel od toho sa iné kovy zmiešané s kzslíkom, sírou, uhlíkom a inýmiprvkami skrývajú v obyčajných rudách, podobných kameňom alebo rudám. Prvým krokom k získaniu čistého kovu je oddelenie vyťaženej rudy od nečistôt a kamenia. Na to sa používajú najrôznejšie technologické postupy a metódy. Jeden z "technologických postupov" vraj objavila manželka baníka z olovnej bane. Pri raní špinavej bielizne si všimla, že sa čiastočky olova zachytávajú v mydlovej pene. Dnes sa nerasty olova a medi pridávajú do prevzdušnenej kvapalnej peny, obsahujúcu chemickú látku-kolektor, ktorá na povrchu bublín zachytáva čiastočky nerastu, zatilčo odpad sa namočí a padá na dno. Pena s čiastočkami sa potom odlučuje a nerast sa suší (flotácia). Čisté kovy sa z rúd extrahujúaj aj tepelným procesom-tavením. Už v praveku si ľudi všimli, že po tavení rudy na horiacom drevenom uhlí zostáva hubovitá železná hmota,použitelná na výrobu zbraní.nástrojou alebo ornamentov. Rovnakým spôsobom v starovekom Egypte vytavili meď a táto metóda sa neskôr použila na výrobu užitočnejšieho kovu-železa. V stredovekom Anglicku potom prišli na pomc taviace pece s mechmi. Vháňaním teploty do ohniska sa zväčšovala teplota žiaru a tvorilo sa roztavené železo, ktoré sa odlievalo vo formách do žiadaného tvaru. Prírodná železná ruda je chemicky oxidom železa. Ten počas tavenia reaguje s dreveným uhlím a premieňa drevo na uhlík. Atómy kyslíka sa oddelujú od železa a spájajú sa s uhlíkom a vo forme jeho oxidov unokajú a zanechávajú čisté železo. V moderných postupoch sa ako zdroj uhlíka používa koks a železná ruda sa taví v obrovských peciach, ktoré produkujú tisíce ton denne. Produkt vysokej pece obsahujúci vysoké množstvo uhlíka sa nazýva surové železo. Odstránením uhlíka sa z neho vyrába kvalitnejšia oceľ(najčastejší produkt železa), alebo sa pridáva do zliatin. Hliník sa v rude vyskytuje vo forme oxidu v rude bauxit. Do konca 19. stor sa veľmi nevyrábal lebo oddelenie hliníka vyžaduje veľa E. Hliník sa oddeluje elektrolýzov.- pretekaním elektrického prúdu roztaveným oxidom hliníka sa separuje kyslík a kvapalný hliník. Bod topenia hliníka je však 2000oC(železná ruda sa topí pri 1600oC).

Túto nevýhodu možno obísť pridaním kryolitu(hexafluorid sodnohlinitý), Ktorý znižuje bod topenia na 1000oC. Zlato sa väčšinou vyskytuje v drobných zrnkách v korytách potokov a oddeliť ho od štrku je náročné. V staroveku sa na zavhytávanie zrniek zlata používalo ovčie runo ponorené do zlatonosného potoku(z toho je asi povesť o zlatom rune, ktoré hladali Argonauti). Hľadači zlata krútili sitom so zmesou štrku a zlata v potočnej vode- ľahší štrk sa odplavil a zanechal na dne sita tažšie zlato-ryžovanie. Dnes sa zlato získava chem. cestou. Rozdrvená zlatá ruda sa miesi s roztokom kyanidu draselného(tým sa odstránia nerozpustné nečistoty) a zlato sa z neho napokon vyzráža. Tona zlatej rudy poskytne 10g zlata.