Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Farmakoterapia rakoviny

Tumor (nádor) sa skladá z buniek, ktoré sa nekontrolovane množia nezávisle na vrodenom „stavebnom“ pláne organizmu. Pokiaľ bunky nádorového tkaniva prenikajú do okolitých zdravých orgánov kde možno vytvoriť dcérske nádory (metastázy hovoríme o malígnom nádore - rakovine. Pri terapií sa snažíme odstrániť všetky nádorové bunky, zjavne preto, aby z nich nemohol vzniknúť nový nádor. Pokiaľ toto nie je možné snažíme sa aspoň spomaliť či zastaviť množenie nádorových buniek a tak zlepšiť a predĺžiť život chorého. Farmakoterapia má základný význam tam kde ostatné metódy (chirurgia, rádioterapia) sú obmedzené. Je však indikovaná ako doplnková liečba k prioritnejším možnostiam liečby. Pri farmakoterapií rakoviny používame chemoterapeutiká. Nevýhodou chemoterapie je že nádorové bunky sú telu vlastné a tak podané liečivo môže negatívne ovplyvniť aj zdravé tkanivá. Požiadavku selektivity spĺňa snáď len 1-asparagináza. Rakovinu liečime na bunkovej úrovni takže tieto látky sa tiež volajú cytostatiká.

Cytostatiká
Ide o cytotoxické látky , ktoré svojimi účinkami pôsobia hlavne na momentálne rastúce a množiace sa bunky. Predovšetkým postihujú rýchlo rastúce a množiace sa bunky. Najčastejšie zasahujú do mitotického procesu a takisto môžu iniciovať apoptózu (čiže programovanú bunkovú smrť). Tkanivá s nízkym počtom mitóz zostávajú z veľkej časti neporušené. Netýka sa to tkanív ktoré sa fyziologicky často menia. Preto vznikajú typické nežiadúce účinky ako napríklad:
 Padanie vlasov: Vzniká ako dôsledok poškodenia vlasových folikulov
 Gastrointestinálne problémy: Ide predovšetkým o diaroeu ako následok poškodenia často sa obnovujúcich enterocytov. Nauzea vzniká vďaka podráždenia area postrema v mozgu.
 Poruchy imunitného systému spôsobujú vyššiu náchylnosť k infekčným ochoreniam.
 Tlmenie tvorby kostnej drene a z toho vyplývajúca porucha krvotvorby spôsobená porušením materských buniek kostnej drene. Najviac sú postihnuté krátko žijúce granulocyty, ďalej trombocyty a potom erytrocyty – anémia.
 Neplodnosť následkom porušenia spermatogenézy alebo zrenia vajíčok.
 Väčšina cytostatík porušuje DNA a tým môžu po dlhodobom podávaní spôsobovať rakovinu
 Teratogenita
Cytostatiká nie sú účinné na všetky typy nádorov. U väčšiny nádorov spôsobujú remisiu s následným relapsom, pričom sa citlivosť nádoru s každou ďalšou dávkou znižuje.

Vzniká rezistencia spôsobená biologickými zmenami vo vnútri bunky nádoru. Sú to predovšetkým znížený príjem cytostatík bunkou, zvýšene vypudzovanie liečiva bunkou a zvýšená syntéza reduktáz zodpovedných za degradáciu liečiva v nádore. Čiastočne sa vzniku takýchto „mutantov“ dá predísť ako dosiahnutím čo najvyššej koncentrácie v cieľovom tkanive, tak aj skorým započatím terapie a zmenou cytostatika pri vznikajúcej tolerancií, avšak za najúčinnejšiu prevenciu sa považuje kombinácia rôznych cytostatík s rôznym mechanizmom účinku. Cytostatiká malú rôzny mechanizmus účinku:
 Narušenie mitotického vretienka: Plneniu funkcie mitotického vretienka bránia tzv. vretienkové jedy. Zastavia mitózu v metafáze tým, že prerušia zhlukovanie mikrotubulov do vretienkových vlákien. Sú to predovšetkým alkaloidy zo Zimozelu (vinca rosea) vinkristin a vinblastin. Pri ich aplikácií sa môžu vyskytnúť nežiadúce účinky na CNS spôsobené poškodením axonálnych transportných mechanizmov sprostredkovaných mikrotubulmi. Docetaxel je polosyntetycký derivát paklitaxelu, čo je hlavný alkaloid tisu (taxus brevifolia). Spôsobuje deformácie mitotického vretienka.
 Mitózu predchádza zdvojenie chromozómov tj. zvýšená syntéza DNA, proteínov a syntéza RNA. Existuje niekoľko spôsobov ako tieto deje narušiť.
a)Poškodenie matrice (alkylujúce cytostatiká). Ide o reaktívne zlúčeniny ktorých alkyly sa viažu na matricu DNA a tak bránia správnemu odčítaniu genetickej informácie.Táto skupina cytostatík je z hľadiska bunkového cyklu nešpecifická, môže pôsobiť v ktorejkoľvek jeho fáze. Sú to napríklad: chlorambucil, melfan, thio-TEPA, cyklofosfamid, ifosfamid, lomustin, a busulfan. Medzi špecifické nežiadúce účinky patrí ireverzibilná pľúcna fibróza a hemoragická cystitída.
b)Cytotoxické antibiotiká: Sami sa vkladajú do DNA, čo môže viesť k zlomom vlákien. Patria sem antracyklínové antibiotiká ako napríklad daunorubicin a adriamycin. Môžu vyvolať kardiomyopatiu a pľúcnu fibrózu.
 Inhybícia syntézy nukleových kyselín. Pre stavbu purínových báz je potrebná kyselina tetrahydrolistová (THL), ktorá sa tvorí z kyseliny listovej za prítomnosti reduktázy kyseliny listovej. Aktivitu tohoto enzýmu inhybiujú všetky cytostatiká ako falošný substrát. Syntéza DNA a RNA skončí keď sa minú intracelulárne zásoby THL. Sú to napríklad aminopterin a methotrexát.
 Inkorporácia falošných stavebných jednotiek. Ide o neprirodzené bázy (napr. 6-merkaptopurin) alebo nukleozidy s falošnými cukrami, ktoré pôsobia ako antimetabolity.

Vzniknutá falošná DNA alebo RNA nie je schopná plniť svoje fyziologickú funkciu. K týmto látkam patria napríklad cytarabinem a azathiopriun.

Pri chemoterapií vyberáme vždy to menšie zlo pre organizmus-chemoterpiu. Väčšina nežiadúcich účinkov je reverzibilná takže po úspešnom konci sa organizmus opäť vráti k svôjmu normálnemu stavu. Niektorým nežiadúcim účinkom môžeme zabrániť (poisťovňa prepláca časť parochne), alebo ich aspoň zmierniť inými farmakami (napr. antiemetiká). Chemoterapia vám však môže zachrániť život (ak nie choďte za homeopatom alebo na akupunktúru), aj keď je to doplnková alebo druhoradá liečba.

Zdroje:
Farmakológia, Max Wenke a kol. -
Barevní atlas farmakologie, Heinz Lüman, Klaus Mohr, Albrecht Zeigler,Detlef Bieger, -
Rizikové vlastnosti liekov v medicínskej praxi, M. Kriška a kol. -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk