Chemické otravné látky sú zákerné a ničiace zbrane, ktoré sa dajú aplikovať na širokom
území a na veľký počet ľudí. Nie všetky látky sa dajú použiť ako chemické bojové zbrane. Na tento účel musia spĺňať tieto kritéria :
1. Účinkovať rýchlo
2. Vysoká úmrtnosť
3. Odolnosť voči extrémnym teplotám
4. Nemožné očkovanie proti účinkom

Otravné látky delíme do dvoch kategórii: Biologické
Chemické

Biologické otravné látky:
Smrtiaca ebola:
Prvé údaje o africkej hemoragickej horúčke pochádzajú z roku 1976, keď sa takmer súčasne vyskytli dve epidémie v rovníkových provinciách Sudánu a Zaire. Prototypový kmeň vírusu ebola izolovali u pacienta z dediny na severozápade Zaire, cez ktorú preteká malá rieka Ebola, podľa ktorej vírus dostal meno. V súčasnosti sa ebola sporadicky vyskytuje iba v niektorých afrických krajinách. Ak by však bol jej vírus použitý ako biologická zbraň a zámerne roznesený na ktorékoľvek miesto na svete, spustila by sa smrteľná lavína. V prvej fáze nakazenia zomiera až 80 % infikovaných, v druhej 30 %, v tretej asi 10 % a vo štvrtej už len 2%. Príznaky sú vysoké teploty a krvácanie. V poslednej fáze nakazenému zlyhávajú obličky a umiera. Vírus prežíva v ľuďoch, ale postupne slabne.
Zatiaľ proti ebole neexistuje žiadna vakcína ani účinné očkovanie.

Antrax: Sneť slezinná
U ľudí sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Zväčša napáda zvieratá, ktoré spóry prehltnú v pôde. V pôde dokáže antrax prežívať mnoho rokov v latentnej podobe. Antrax vyvoláva Bacillus antracis. Názov je odvodený od gréckeho slova, čo znamená uhlie, pretože kožná forma ochorenia sa väčšinou prejavuje čiernymi rankami na koži. Antrax nie je nákazlivý a zriedka sa prenáša z človeka na človeka. Jediná možnosť, ako sa antraxom nakaziť je vdýchnutie, styk s kožou, alebo konzumácia. Zo spóru sa vytvorí veľké množstvo baktérii, ktoré vyprodukujú škodlivé toxíny, a vtedy prepukne nákaza.
Existuje proti nemu očkovanie a v prípade nakazenia sa dá liečiť antibiotikami, bez liečenia umiera 20-60 prípadov zo 100. Úmrtiu predchádza ťažký zápal pľúc a rozpad orgánov. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že choroba má zo začiatku nešpecifické príznaky. Správa sa ako iné ochorenia, a kým sa ju podarí identifikovať, je neskoro. Na to, aby mohol byť použitý ako biologická zbraň, musí sa upraviť do prášku, aby bol vdýchnutelný. Je dokonalý vďaka svojej rezistencii voči vonkajšiemu prostrediu.

Baktéria je zakapsulovaná a schopná prežiť bez prístupu vzduchu. Má hrubé ochranné puzdro, ktoré ju chráni voči extrémnym teplotám, napríklad pri dopade bomby. Pravé kiahne:
Povinne sa proti nim očkovalo do roku1973, v niektorých štátoch do roku 1974. Tí, čo sa narodili neskôr, nemajú teda žiadne protilátky. Vakcínu poznáme, ale zaočkovanie celého národa je finančne a organizačne náročné.
Nákaza by sa šírila periodicky a navyše veľmi rýchlym tempom, ak by sa ju teroristom podarilo dostať medzi ľudí. Ľudia sa nakazia navzájom, liečba neexistuje.
Postihnutý pociťuje svrbenie, objavia sa pľuzgieriky na koži, nasleduje poškodenie sliznice, ktorá sa rozpadne, baktérie preniknú do tela a začnú zabíjať orgány. Ako prvé zlyhajú obličky, pacient zomiera.

Chemické otravné látky:

Najzradnejšie využitie chemických látok môže byť ich použitie proti ľuďom. V prvej svetovej vojne a vo vojne proti Vietnamu došlo k takémuto zneužitiu chemického výskumu a chemické látky boli ako chemické zbrane použité proti ľuďom

Sarin :
Jednoducho vyrobiteľný, bezfarebný a nezapáchajúci nervovo- paralytický plyn. Pri zásahu sa prejavuje dusením a kŕčmi.

VX :
Tiež bezfarebný a nezapáchajúci nervový plyn vyrobený z dvoch bežne dostupných neškodných látok. Zabíja aj v práškovej forme pri dotyku s kožou. Na jedného človeka stačí desať miligramov.

Yperit :
Dá sa použiť v plynnej aj kvapalnej forme, zapácha po cesnaku. Môže sa rozstrekovať z lietadiel, taktiež sa ním môžu plniť delostrelecké rakety. Pri styku s pokožkou sa vytvárajú pľuzgiere. Bol použitý v prvej svetovej vojne.

Medzi otravné látky patrí tiež aj chlór, ktorý má dusivé účinky.

Fosgen:
Je šesťkrát jedovatejší ako chlór a jeho toxicita spočíva v tom, že sa v pľúcach hydrolizuje na oxid uhličitý a chlorovodík, ktorý má leptavé účinky. Bol použitý v prvej svetovej vojne.

Lewist:/ čítaj luizit/
je spolu s difenylaminchlorarisinom príkladom bojových látok obsahujúcich arzén.
Obidve uvedené zlúčeniny patria medzi pľuzgierotvorné. Sú podobné yperitu, avšak účinkujú rýchlejšie. Difenylaminchlorarsin použili Američania vo Vietname. Organofosfáty tabun, sarin a soman :
patria medzi nervové jedy. V organizme vyvolávajú reakcie , ktorých dôsledkom je nepravidelnosť srdečnej činnosti a následná otrava. Otrávená obeť zomiera v kŕčoch. Medzi chemické bojové látky zaraďujeme aj látky slzotvorné. Poznáme nasledovné:

a- Chloracetofenon nazývaný taktiež fenacylchlorid.

Je to látka silne slzotvorná, ale inak je takmer neškodná. Iné slzotvorné látky sú štruktúrne podobné a sú to - a- bromacetofenon, chloraceton, 1,3 dichloraceton, benzynchlorid a allylchlorid. Slzotvorné látky použili Francúzi v prvej svetovej vojne proti Nemcom, ktorí im odpovedali použitím chlóru. Otravné látky, či biologické alebo chemické, sú hrozbou pre život na Zemi. Ich použitie môže mať aj v malom množstve katastrofické následky, smrť miliónov, častokrát nevinných a bezbranných ľudí.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk