Pridávajú sa do cukroviniek, trvanlivého pečiva, mliečnych výrobkov, tukov, ovocia, zeleniny a niektorých mäsových výrobkov.
Dusičnany a dusitany draselné a sodné sa využívajú pri výrobe syrov a spracovaní mäsa.
Kyselina trihydrogénfosforečná sa pridáva do nealkoholických nápojov.
Fosforečnany sa pridávajú pri spracovaní mlieka, výrobe mrazených krémov, alkoholu, čokolády, čaju, cereálnych výrobkov.
Kyselina diaminotetraoctová a jej soli sa využívajú pri konzervovaní rýb, strukovín, húb a do majonéz.
Všeobecne sa využívajú chloridy – draselný, vápenatý, horečnatý –okrem detskej výživy.
Chlorid sodný sa používa všeobecne.
Jodid draselný sa používa do syrov, soli a mäsových výrobkov.
Sírany (sodný, draselný, vápenatý, amónny, horečnatý, hlinitý) sa používajú do kandizovaného ovocia a zeleniny a vaječného bielka.
Uhličitany a hydrogenuhličitany (katión ako u síranov) sa pridávajú do kypriacich práškov, pretlakov, kečupov, alkoholických nápojov, cukroviniek, pekárskych a cukrárskych výrobkov, mlieka a syrov.

EMULGÁTORY A STABILIZÁTORY

Emulgátory sa používajú na zlepšenie technologických vlastností, predovšetkým penivosti, vláčnosti, plastickosti, tvorby trvalých emulzií a pod. pri výrobe početných potravinárskych produktov (čokoláda, mliečne produkty, pečivo, vína, nealkoholické nápoje, vaječné produkty a pod.). K emulgátorom sa zaraďujú aj stabilizátory, ktoré chránia potravinárske produkty pred fyzikálnymi a chemickými zmenami, napr. stabilita peny, zákalu, farby, vitamínovej hodnoty a pod. Medzi emulgátormi a stabilizátormi niet presnej hranice, pretože emulgátory môžu mať stabilizačné vlastnosti a naopak. Niektorí autori označujú tieto látky ako tenzidy.
Funkcia emulgátorov spočíva v tom, že zlepšujú zmiešateľnosť dvoch navzájom nerozpustných látok. Emulgátory možno rozdeliť do niekoľkých skupín, najčastejšie sa uvádzajú 3 skupiny emulgátorov:
1. Látky s kladným nábojom – katiónaktívne.
2. Látky so záporným nábojom – aniónaktívne.
3. Látky bez náboja – neionogénne.
K najpoužívanejším emulgátorom patria: mono- a diglyceridy mastných kyselín, glyceridy organických a anorganických kyselín (vínna, octová, citrónová, mliečna,...), estery mastných kyselín a cukrov atd. Medzi stabilizátory zaraďujeme rôzne látky, ktoré majú chrániť produkt pred zmenami alebo viazať zložky, ktoré katalyzujú chemické reakcie

VONNÉ, CHUŤOVÉ A POVZBUDZUJÚCE LÁTKY

Patria sem prírodné a syntetické látky na úpravu arómy potravín, na zvýraznenie chuťových vlastností a na povzbudenie nervovej sústavy ľudí.
Z vonných látok má význam vanilín, etylvanilín, piperonal a niektoré ďalšie, ako zložky zvýrazňujúce vôňu potravín a kozmetických výrobkov. Vyrábajú sa väčšinou synteticky. U nás bežne používanou látkou je vanilín, ktorý sa pridáva do sušených mliečnych výrobkov, vanilkového cukru, zmrzlín, krémov, džemov. Diacetyl sa pridáva do mliečnych výrobkov a emulgovaných tukov.
Kyselina glutámová (E 620) patrí k látkam, ktoré sa medzi prvými začali používať na intenzifikáciu chuti. Spolu so sodnými a ostatnými soľami sa používa na ochucovanie polievok, omáčok a mäsa. Získavajú sa z bielkovinových látok obsahujúcich veľké množstvo kyseliny glutámovej, napríklad pšeničný lepok a sója. Zo zdravotného hľadiska sú proti vysokým príjmom glutamanov výhrady, hlavne pre gravidné ženy a deti, ďalej u ľudí citlivých na kyselinu glutámovú (bolesti hlavy, zažívacie problémy, pálenie záhy – syndróm čínskych reštaurácií)
Do tejto skupiny patria aj umelé sladidlá: maltol, izomalt, maltinol, laktitol, xylitol. Umelé sladidlá majú spravidla vyššiu sladivosť ako sacharóza a aj iné fyzikálne vlastnosti, napr.