blokujúce niektoré esenciálne minerálne a stopové prvky)
Niektoré z týchto toxických látok sa v procese technologického spracovania čiastočne odstránia, resp. inaktivujú a detoxikujú vhodnými, najčastejšie tepelnými úpravami. Dochádza však aj k opačnému javu, keď pri technologických postupoch napr. počas fermentácie vznikajú tzv. biogénne amíny. Majú inhibičný účinok na enzýmy a spôsobujú gastrointestinálne ochorenia.
V bežne konzumovaných potravinách je možné identifikovať viaceré prirodzené toxické látky, napr.:
HCN býva v niektorých strukovinách, napr. v špeciálnych druhoch fazule. Vzniká hydrolyticky pôsobením príslušného enzýmu z prítomných kyanogénnych glykozidov (nitrilglykozidy). Povarením sa množstvo HCN výrazne zníži a nebezpečie otravy nehrozí. Iná situácia môže nastať požitím väčšieho množstva jadier marhúľ, broskýň alebo ringlôt. Smrteľné otravy detí týmito produktmi nie sú vzácnosťou. Malé množstvá HCN sa nachádzajú spolu s bezaldehydmi v kompótoch jadrového ovocia a v destilátoch typu slivovice, marhuľovice a pod.
Saponíny obsahujú niektoré druhy zeleniny (špenát, špargľa), semená niektorých olejnín (podzemnica olejná - arašidy, sója). Otravy vyvolané týmito látkami nie sú reálne, ich koncentrácia je príliš nízka.
Solaníny a chakoníny sa nachádzajú v zemiakoch a paradajkach. I keď ich koncentrácie nie sú v bežných potravinách vysoké, môžu byť výrazne vyššie najmä u nedozretých a vyklíčených zemiakov a to najmä pod šupkou a v šupke. Varom, resp. pražením sa likviduje tretina až polovica pôvodného obsahu.
Mytilotoxín a saxitoxín – produkované niektorými druhmi fytoplanktónu, ktorým sa živia mäkkýše a určité druhy morských rýb. Ide o neurotoxicky pôsobiace jedy a v prípade tedrotoxínu aj o porušenie osmotickej rovnováhy organizmu.
Kofeín – je alkaloid štruktúrne identifikovaný ako 1,3,7-trimetylxantín. Zatiaľ neboli preukázané mutagénne a teratogénne účinky, ale pri nadmernom príjme u zvierat bola zistená fetotoxicita (toxický vplyv na plod) a vrodené poruchy (rozštep, poruchy svalstva a prstov).
Izotiokyanatany – vznikajú hydrolýzou glukozinolátov, ktoré sa nachádzajú napr. v semenách repky olejnej. Pri lisovaní väčšia časť zostáva v šrotoch a pokrutinách. Potravným reťazcom sa dostáva do mlieka, vajec a mäsa.

CUDZORODÉ LÁTKY Z INÝCH AKO PRÍRODNÝCH ZDROJOV

V odbornej literatúre sa možno stretnúť s pojmom antinutrienty. Podľa niektorých vedcov (napr. J. Davídek a i.) sú to i látky, ktoré nie sú v pravom zmysle slova toxické. Znižujú, alebo zabraňujú využitiu živín, alebo biofaktorov v tráviacom ústrojenstve.