Osobitne treba upozorniť, že najvyššie prípustné množstvo chemických prvkov vo výrobkoch určených na dojčenskú a detskú mliečnu výživu sa vzťahuje na ich konzumnú formu podľa ich odporúčaného najmenšieho zriedenia.

Dusičnany

Prídavky dusičnanov a dusitanov do potravín definuje Potravinový kódex ako cudzorodé látky s cieľom zlepšenia technologických parametrov surovín (najmä mäsa, príp. syrov) a zastavenia činnosti nežiadúcich mikroorganizmov. V potravinárskej technológii je zrejmá snaha znižovať prídavky dusičnanov, aby sa znížilo nebezpečenstvo pomerne ľahkej redukcie dusičnanov na dusitany a v konečnej fáze vzniku karcinogénnych nitrózamínov.
Ako kontaminanty sa dusičnany do potravín dostávajú predovšetkým z pôdy a vody. Najvyššie prípustné množstvá vyjadrované ako NaNO3 v Potravinovom kódexe stanovené u dojčenskej výživy na úrovni 50 mg/kg, v ovocných a zeleninových šťavách 100 mg/kg a v rýchlenej zelenine podľa druhov v rozsahu 1500-4500 mg/kg.
Potravinárska technológia hľadá iné, menej škodlivé látky, aby sa dosiahli rovnaké účinky, ako pri použití zmesí solí dusičnanov a dusitanov. Napríklad pri výrobe tvrdých syrov sa úspešne začína využívať enzým lyzozým, ktorý účinne zabraňuje tvorbe baktérií maslového kysnutia.

Polyaromatické uhľovodíky

Ide o nebezpečné kontaminanty, ktoré sa do potravín dostávajú zväčša z vonkajšieho prostredia napr. z dymových plynov, výfukových splodín z motorových vozidiel, vznikajú aj v procese údenia. Za určitých podmienok vznikajú sekundárne zo svojich prekurzorov prítomných v potravinách pôsobením vyšších teplôt. Podľa niektorých autorov napr. hlávková zelenina obsahuje oveľa viac polyaromatických uhľovodíkov ako údené ryby, šunky. Do tejto skupiny kontaminantov patria:
– naftalén
– fenantrén
– pyrén
– benzo(a)antracén, benzo(b)fluórantén
– benzo(a)pyrén
Referenčnou látkou je beno(a)pyrén, ktorého najvyššie prípustné množstvá v potravinách sa pohybujú od 0,001 mg/kg do 0,01 mg/kg.

Polychlórované bifenyly (PCB)

Ide o chlórované zlúčeniny, ktoré sú svojou chemickou štruktúrou podobné 4,4-dichlórmetylmetánu (DDT). V potravinách sú kontaminantmi a najčastejšie sa do požívatín dostávajú prostredníctvom krmív do organizmu zvierat kde sa ukladajú v tukových častiach, resp. mlieku. Toxicita týchto kontaminantov je závislá na stupni chlorácie a sú najmä hepatotoxické.
V technickej praxi sú využívané ako náplne transformátorov, prísady do farieb, hydraulických kvapalín a tých tekutých látok, ktoré prenášajú teplo. Ich spaľovaním vznikajú ako konečné produkty veľmi nebezpečné jedy – dioxíny. Najvyššie prípustné množstvá polychlórovaných bifenylov sú stanovené v Potravinovom kódexe pre každý kongenér jednotlivo a pohybujú sa v rozmedzí od 0,004 do 0,6 mg/kg.