Živočíšne produkty, v ktorých boli zistené rezíduá iných farmakologicky účinných látok, ktoré nie sú povolené v Potravinovom kódexe, nemajú byť použité na výrobu potravín. Zoznam týchto látok je uvedený v potravinovom kódexe, z hľadiska koncentrácií ide o rozdielne množstvá, napr. sulfonamidy nesmú v svalovej hmote, pečeni, obličkách alebo mlieku prekročiť úroveň 0,1 mg/kg; tetracyklíny od 0,1 mg/kg vo svaloch a mlieku po 0,6 mg/kg v obličkách; erythromycín v mlieku maximálne 0,04 mg/kg, ale vo vajíčkach 0,2 mg/kg.

Endogénne cudzorodé látky

Doposiaľ uvedené látky patrili medzi exogénne cudzorodé látky – do potravín vstupujú z vonkajšieho prostredia. Rovnako nebezpečné sú aj toxikologicky významné látky vyskytujúce sa v potravinách ako ich prirodzené zložky, ale aj tie ktoré vznikajú pri významných chemicko-fyzikálnych a biologických zmenách v surovine, polotovare alebo hotovom potravinovom článku. Patria k nim N-nitrózamíny, estery kyseliny ftalovej, už skôr spomínané mykotoxíny a ďalšie endogénne cudzorodé látky.
N-nitrózamíny
Tieto chemické látky vznikajú pôsobením kyseliny na sekundárne amíny. N-nitrózamíny môžu byť podľa Potravinového kódexu prítomné v údených rybách a mäse, slanine, pive a iných od 0,0002 od 0,3 mg/kg. Ich množstvo je vyjadrené ako dimetylnitrózamín a ako suma prchavých nitrózamínov.
Estery kyseliny ftalovej
Tieto priemyselne široko využívané organické látky sú známe najmä ako zmäkčovadlá do syntetických plastov. Často je používaný o-dimetylnaftalát – C6H4(COOCH3)2 (dimetylester kyseliny ftalovej). Tieto látky majú mutagénne a teratogénne účinky, na laboratórnych zvieratách boli pozorované negatívne vplyvy na reprodukciu.
Najvyššie prípustné množstvo esterov kyseliny ftalovej je vyjadrené ako suma dietylhexylesterov a dibutylesterov kyseliny ftalovej. Pri posudzovaní ich množstva v potravinách nie je rozhodujúce akým spôsobom sa dostali do potravín. V koreňovej zelenine a zemiakoch je najvyššie prípustné množstvo 0,7 mg/kg, v ovocí, múke, listovej zelenine, liehovinách je to max. 1,0 mg/kg a v pravých ušľachtilých destilátoch max. 2,0 mg/kg.
Mykotoxíny
Tieto látky predstavujú veľké nebezpečenstvo pre zdravie človeka vzhľadom na svoje karcinogénne účinky. Ako metabolity toxinogénnych kmeňov mikroskopických húb sa vyskytujú v narušených surovinách rastlinného pôvodu (substrátoch arašidov, kukurice, strukovín) a sekundárne sa objavujú napr. v mlieku a olejoch. Z hľadiska chemického zloženia sú aflatoxíny difurankumarínové deriváty.