referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Cudzorodé látky v potravinách (seminárna práca)
Dátum pridania: 12.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: booora
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 422
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 27
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 45m 0s
Pomalé čítanie: 67m 30s
 

Aflatoxín má relatívnu molekulovú hmotnosť 312 a spolu s sterigmatocystínom patria medzi najúčinnejšie karcinogény.
Ochratoxíny sú dihydroizokumarínové mykotoxíny. Patria sem ochratoxín A, ochratoxín B, ochratoxín C. Pôsobia nefrotoxicky, hepatotoxicky a teratogénne. Vyskytujú sa v zrnách kukurice a obilnín. Ich maximálna koncentrácia v potravinách je Potravinovým kódexom stanovená v rozpätí 0,001-0,01 mg/kg.
Okrem týchto toxínov sú v potravinách sledované aj sterigmatocystín, patulín, citrinín, zearalenón. Väčšinou sú zaraďované medzi karcinogénne kontaminanty.

Iné endogénne cudzorodé látky

V tejto skupine kontaminantov je uvedené najvyššie prípustné množstvo najčastejšie sledovaných toxikologicky významných látok, vyskytujúcich sa v potravinách prirodzene alebo vznikajúcich v potravinách pôsobením fyzikálnych alebo biologických faktorov. Ide o biogénne amíny, glykoalkaloidy a peroxidy. Patria sem napr.:
– histamín – vyskytujúci sa v pive, víne, rybách a rybích výrobkoch
– tyramín – tvrdé syry
– solanín – zemiaky a rajčiny
– peroxidy – slnečnicový a repkový olej, bravčová masť












6. ZÁVER

Ku globálnym problémom, ktoré ovplyvňujú život človeka patria aj negatívne vplyvy cudzorodých látok v požívatinách. Tieto celosvetovo, ale najmä vo vyspelých krajinách podstatne ovplyvňujú negatívne zdravotný stav obyvateľstva. Pri intenzifikácii poľnohospodárstva, ktorej cieľom je dosiahnutie vyššej produkcie požívatín či už živočíšneho, alebo rastlinného pôvodu a tým celkovej sebestačnosti, nedá sa v súčasnosti obísť bez použitia širokej palety rôznych chemických látok. Tieto sa potom dostávajú do potravinového reťazca. Okrem toho poľnohospodárske plodiny sú ovplyvňované exhalátmi, ktoré pochádzajú z priemyslovej činnosti, z dopravy, antropogénnej činnosti vôbec. Do organizmu človeka vnikajú vdychovaním, vodou a potravinami. Podľa odborníkov až 90% všetkých mikroelementov prechádza za normálnych podmienok cez potravinový reťazec. Nie všetky sa transformujú v ľudskom organizme na zdraviu priaznivé látky. Preto človek ako producent a zároveň konzument by sa mal zamyslieť nad tým aké stanovisko zaujme k tomuto problému. Ako bude pestovať rastliny, chovať zvieratá, aké potraviny z nich vyrobí, ktoré z nich si kúpi a ktoré zje. Veď sú to životy každého z nás preto len na nás záleží ako sa budeme správať k nášmu telu a ako naložíme s vlastnými životom.
 
späť späť   15  |  16  |  17  |  18  |   19   
 
Zdroje: Doc. MUDr. Ladislav Rosival, DrSc., Ing. Alexander Szokolay, DrSc. – Cudzorodé látky v požívatinách, Prof. Ing. Dr. Jiří Davídek, DrSc., Prof. Ing. Dr. Gustav Janíček, DrSc., Doc. Ing. Jan Pokorný, DrSc. – Chemie potravin, Ing. Alena Tomengová – Cudzorodé látky v potravinách, Doc. Ing. Kamil Cejpek, PhDr. – Cudzorodé látky v potravinách
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.