Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Cudzorodé látky v potravinách (seminárna práca)
Dátum pridania: | 12.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | booora | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 422 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 27 |
Priemerná známka: | 2.90 | Rýchle čítanie: | 45m 0s |
Pomalé čítanie: | 67m 30s |
Aflatoxín má relatívnu molekulovú hmotnosť 312 a spolu s sterigmatocystínom patria medzi najúčinnejšie karcinogény.
Ochratoxíny sú dihydroizokumarínové mykotoxíny. Patria sem ochratoxín A, ochratoxín B, ochratoxín C. Pôsobia nefrotoxicky, hepatotoxicky a teratogénne. Vyskytujú sa v zrnách kukurice a obilnín. Ich maximálna koncentrácia v potravinách je Potravinovým kódexom stanovená v rozpätí 0,001-0,01 mg/kg.
Okrem týchto toxínov sú v potravinách sledované aj sterigmatocystín, patulín, citrinín, zearalenón. Väčšinou sú zaraďované medzi karcinogénne kontaminanty.
Iné endogénne cudzorodé látky
V tejto skupine kontaminantov je uvedené najvyššie prípustné množstvo najčastejšie sledovaných toxikologicky významných látok, vyskytujúcich sa v potravinách prirodzene alebo vznikajúcich v potravinách pôsobením fyzikálnych alebo biologických faktorov. Ide o biogénne amíny, glykoalkaloidy a peroxidy. Patria sem napr.:
– histamín – vyskytujúci sa v pive, víne, rybách a rybích výrobkoch
– tyramín – tvrdé syry
– solanín – zemiaky a rajčiny
– peroxidy – slnečnicový a repkový olej, bravčová masť
6. ZÁVER
Ku globálnym problémom, ktoré ovplyvňujú život človeka patria aj negatívne vplyvy cudzorodých látok v požívatinách. Tieto celosvetovo, ale najmä vo vyspelých krajinách podstatne ovplyvňujú negatívne zdravotný stav obyvateľstva. Pri intenzifikácii poľnohospodárstva, ktorej cieľom je dosiahnutie vyššej produkcie požívatín či už živočíšneho, alebo rastlinného pôvodu a tým celkovej sebestačnosti, nedá sa v súčasnosti obísť bez použitia širokej palety rôznych chemických látok. Tieto sa potom dostávajú do potravinového reťazca. Okrem toho poľnohospodárske plodiny sú ovplyvňované exhalátmi, ktoré pochádzajú z priemyslovej činnosti, z dopravy, antropogénnej činnosti vôbec. Do organizmu človeka vnikajú vdychovaním, vodou a potravinami. Podľa odborníkov až 90% všetkých mikroelementov prechádza za normálnych podmienok cez potravinový reťazec. Nie všetky sa transformujú v ľudskom organizme na zdraviu priaznivé látky. Preto človek ako producent a zároveň konzument by sa mal zamyslieť nad tým aké stanovisko zaujme k tomuto problému. Ako bude pestovať rastliny, chovať zvieratá, aké potraviny z nich vyrobí, ktoré z nich si kúpi a ktoré zje. Veď sú to životy každého z nás preto len na nás záleží ako sa budeme správať k nášmu telu a ako naložíme s vlastnými životom.
Zdroje: Doc. MUDr. Ladislav Rosival, DrSc., Ing. Alexander Szokolay, DrSc. – Cudzorodé látky v požívatinách, Prof. Ing. Dr. Jiří Davídek, DrSc., Prof. Ing. Dr. Gustav Janíček, DrSc., Doc. Ing. Jan Pokorný, DrSc. – Chemie potravin, Ing. Alena Tomengová – Cudzorodé látky v potravinách, Doc. Ing. Kamil Cejpek, PhDr. – Cudzorodé látky v potravinách