Šupky takto konzervovaných výrobkov nie je vhodné konzumovať ani spracovávať na ľudskú výživu.
– kyselina propionová a jej sodné, vápenaté a draselné soli (E 280, E 281, E 282, E 283)
Používa sa v pekárenskom priemysle do výrobkov proti nitkovitosti, tiež do balených krájaných pekárenských a cukrárenských výrobkov.
V obmedzenej miere sa ako konzervačné látky používajú aj kyselina boritá, štvorboritan dvojsodný a dimetylester kyseliny diuhličitej.
Antibiotiká sa tiež v obmedzenej miere využívajú ako konzervačné látky. Antibiotiká sú organické látky produkované mikroorganizmami, ktoré majú schopnosť v nepatrných koncentráciách potlačovať rast iných mikroorganizmov alebo ich usmrcovať. Medzi antibiotiká možno zaradiť i látky s antibiotickým účinkom, ktoré sa izolovali z vyšších organizmov, najmä rastlín – tzv. fytóncidy. Pretože sa antibiotiká a fytóncidy vyznačujú protimikrobiálnymi a protienzymatickými účinkami, možno ich z potravinárskeho hľadiska zaradiť medzi látky, ktoré predlžujú uskladnenie potravín. Do potravín sa dostávajú ako látky cudzorodé, ktoré sa pridávajú zámerne na zvýšenie živočíšnej a rastlinnej produkcie, ďalej ako prostriedky zabraňujúce kazeniu potravinárskych surovín, napr. mäsa, hydina, rýb, ovocia a zeleniny alebo sú prirodzenými zložkami potravín, napr. fytóncidy.
V potravinárskej praxi sa uplatnil nizín (E 234). Je to polypeptidové antibiotikum, ktoré je aktívne voči grampozitívnym mikroorganizmom. Používa sa do mliečnych výrobkov, pekárskych výrobkov, hotových jedál i konzerv, piva. Pre človeka je nizín netoxický a v zažívacom trakte sa rozkladá na neškodné látky.
Bez osobitného obmedzenia sa do syrov môže ako konzervačná látka pridávať vaječný proteín – lyzozým. Označenie E sa v tomto prípade nedáva.
Potravinový kódex stanovuje, že na povrchovú chemickú konzerváciu sa môže použiť len kyselina benzoová, kyselina sorbová a estery kyseliny parahydroxybenzoovej.

FARBIVÁ

Farbivá do potravín sú prírodné alebo syntetické látky, zmesi a prípravky určené na farbenie alebo prifarbovanie potravín pri ich výrobe, príprave alebo spracovaní a ktoré samé nie sú potravinami. Potravinový kódex rozdeľuje farbivá na:
· prírodné
· syntetické
· ostatné
Prírodné farbivá a farbivá identické s prírodnými sa môžu používať bez osobitného obmedzenia. V nealkoholických nápojoch a mliečnych výrobkoch treba používať predovšetkým tieto farbivá. Farbivá je zakázané pridávať do základných potravín a technologicky neopracovaných potravín, do potravín na detskú výživu, do kakaových a čokoládových výrobkov, výrobkov z vaječných žĺtkov a niektorých ďalších výrobkov, ktoré špecifikuje potravinový kódex. Potravina môže obsahovať najviac 5 farebných zložiek. Súhrnné množstvo syntetických farbív v konzumnej forme potraviny nesmie byť väčšie ako 150mg/kg. U niektorých farbív sú výnimky povoľujúce menšie alebo väčšie množstvo.