Farbia sa ním kompóty, presladené ovocie, alginátové výrobky do pečiva.
Syntetickými farbivami sa odborníci neustále zaoberajú, vzhľadom na ich možné karcinogénne účinky. Zistil sa ja účinok na enzýmy tráviaceho traktu a pečene. Potravinový kódex prísne stanovuje povolené množstvá prídavných farbív, ktoré by výrobcovia vzhľadom na to, že ide o chemikálie mali striktne dodržiavať a navyše, pridávajú sa do výrobkov cukrárskeho a cukrovinkárskeho priemyslu, ktoré vo veľkej miere konzumujú deti.

Anorganické farbivá

K anorganickým farbivám patria ultramarín, mastenec, sadra a iné, ktorých význam je obmedzený.




KYSELINY, ZÁSADY A SOLI

Sú to látky, ktoré v potravinách upravujú pH prostredia, chuťové vlastnosti a farbu, majú kypriaci účinok, prípadne tieto vlastnosti stabilizujú. Bez osobitného obmedzenia sa do potravín môžu pridávať: kyselina octová, mliečna, jablčná, citrónová, vínna, mastné kyseliny, kyselina chlorovodíková. S obmedzením sa používajú kyselina adípová a jej sodné a draselné soli.
Kyseliny sa používajú najčastejšie na korekciu chuti. Kyslá chuť sa pripisuje vodíkovému iónu. Schopnosť vnímať kyslú chuť je do hodnoty pH 6,3. Kyslú chuť ovplyvňuje koncentrácia kyseliny, jej disociačná konštanta a pH. Kyseliny sú vhodné aj na znižovanie pH. Nižšie hodnoty pH umožňujú sterilizovať potravinárske výrobky pri nižších teplotách a súčasne potláčajú rast niektorých nebezpečných mikroorganizmov.
Bez osobitného obmedzenia možno používať hydroxidy – sodný, draselný, vápenatý, amónny, horečnatý.
Oxidy vápenatý, horečnatý sa používajú do kakaového prášku, žuvačiek, liehovín. Ďalej sa používajú citrany, kyselina glukónová, glukonany, mliečnany, octany, vínany, jablčnany. S obmedzením kyselina jantárová a fumarová.