Tieto predpovede vychádzajú z toho, že v danom období by spotreba ropy mala presiahnuť možnosti ťažby. V súčasnosti totiž krajiny produkujúce ropu sú ešte stále schopné zvýšiť ťažbu a pokryť celosvetový dopyt. Cenové výkyvy sú hlavne dôsledkom špekulácií na trhu. Väčší dopyt ako možnosti ťažby však bude znamenať trvalý cenový nárast a šok pre globálnu ekonomiku aký svet ešte nezažil. V prípade zemného plynu je situácia oproti rope o čosi lepšia, hlavne s ohľadom na veľké zásoby v Rusku. V tejto krajine sa nachádza približne 40 % svetových rezerv plynu. Ďalších 40 % sa nachádza v krajinách OPEC. Z uvedeného je zrejmé, že svetová spotreba palív závisí na obmedzenom počte krajín, v ktorých sa nachádzajú najväčšie rezervy. Celosvetové rezervy uhlia sú oveľa väčšie ako v prípade ropy alebo plynu a navyše sú rovnomernejšie rozdelené. Nanešťastie uhlie sa vyznačuje vyššími emisiami síry, oxidov dusíka resp. CO2 na jednotku energie ako je to v prípade plynu alebo ropy. Hľadanie nových nálezísk ropy je veľmi nákladnou činnosťou a počet novoobjavených ropných polí závisí na ekonomických podmienkach, hlavne cene a tiež i na politickej situácii vo svete.

Zem bola preskúmaná ropnými spoločnosťami veľmi podrobne a najdostupnejšie, najlacnejšie a najväčšie ropné polia už boli objavené a s výnimkou obrovského ropného poľa na Blízkom Východe, najprístupnejšie svetové rezervoáre už boli z väčšej časti vyčerpané. Práve táto skutočnosť viedla k tomu, že dnes sa ropa ťaží v takých neprístupných oblastiach ako je Severné more alebo Aljaška. To v podstate znamená, že cena ropy vzrástla natoľko, že je ekonomické ťažiť ju aj v týchto odľahlých oblastiach. Ťažba v týchto miestach si vyžaduje prácu v zložitejších geologických podmienkach, hlbšie vrty a používanie väčšieho množstva materiálu i úsilia ľudí na dosiahnutie toho istého cieľa. Predpokladaná životnosť
Ropa: 40 rokov
Zemný plyn: 62 rokov
Uhlie: 224 rokov.