Energia v našom živote

Energia, ktorú dnes využívame (teplo, elektrina, palivá pre motorové vozidlá), má svoj pôvod prevažne vo fosílnych palivách. Uhlie, ropa alebo zemný plyn sú práve takýmito palivami. Tieto palivá sa nachádzajú pod zemským povrchom, kde vznikali po milióny rokov rozkladom pravekých rastlín a živočíchov. Hoci sa fosílne palivá pôsobením prírodných síl (tepla a tlaku) stále vytvárajú, ich súčasná spotreba mnohonásobne prevyšuje ich tvorbu. Skutočnosť, že nie sú doplňované tak rýchlo, ako ich spotrebovávame znamená, že pri tomto spôsobe spotreby ich v blízkej budúcnosti vyčerpáme. Z toho dôvodu sú fosílne palivá považované za neobnoviteľné. Obmedzenosť zdrojov palív nie je však jediná hrozba, ktorej ľudstvo čelí. Spaľovanie fosílnych palív vedie tiež k vážnemu poškodzovaniu životného prostredia.

Medzi fosílnymi palivami má osobitné postavenie urán – palivo pre atómové elektrárne. Aj tento zdroj je obmedzený a pri súčasnom trende vyčerpateľný za menej ako 100 rokov. Problémy s bezpečnosťou, tvorbou rádioaktívnych odpadov (ktoré budú po milióny rokov predstavovať riziko pre ľudstvo) a odpor verejnosti viedli k tomu, že vyspelé krajiny sa od tohto zdroja dnes odvracajú. Navyše vysoké finančné náklady, ktoré sú spojené s jadrovou energetikou, sú neprekonateľnou bariérou pre väčšinu krajín vo svete. Odklon od jadrovej energetiky pretrváva i napriek tomu, že atómové elektrárne neprodukujú takmer žiadne emisie skleníkových plynov a teoreticky by mohli byť považované za riešenie problému globálnych klimatických zmien. Emisie skleníkových plynov vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív sú v súčasnosti považované za najdôležitejšiu príčinu snahy o prechod na čistejšie palivá a znižovanie ich spotreby vo svete. V priemyselne vyspelých krajinách je spotreba palív na jedného obyvateľa viac ako 6-násobne vyššia ako v rozvojových krajinách. V absolútnych číslach vyspelé krajiny spotrebovávajú až dvakrát viac palív ako menej rozvinuté krajiny, hoci ich počet obyvateľov predstavuje sotva tretinu počtu obyvateľov v rozvojových krajinách.
Dnes je zrejmé, že dopyt po rope presiahne ponuku už pred rokom 2040. Viacerí experti sa domnievajú, že to čo nám bezprostredne hrozí nie je nedostatok ropy, ale nedostatok lacnej ropy a že v období medzi rokmi 2010 a 2025 sa ropa stane pre priemerného spotrebiteľa príliš drahou. Kedy presne k tomu príde, závisí hlavne na postupe krajín na Blízkom Východe.

Tieto predpovede vychádzajú z toho, že v danom období by spotreba ropy mala presiahnuť možnosti ťažby. V súčasnosti totiž krajiny produkujúce ropu sú ešte stále schopné zvýšiť ťažbu a pokryť celosvetový dopyt. Cenové výkyvy sú hlavne dôsledkom špekulácií na trhu. Väčší dopyt ako možnosti ťažby však bude znamenať trvalý cenový nárast a šok pre globálnu ekonomiku aký svet ešte nezažil. V prípade zemného plynu je situácia oproti rope o čosi lepšia, hlavne s ohľadom na veľké zásoby v Rusku. V tejto krajine sa nachádza približne 40 % svetových rezerv plynu. Ďalších 40 % sa nachádza v krajinách OPEC. Z uvedeného je zrejmé, že svetová spotreba palív závisí na obmedzenom počte krajín, v ktorých sa nachádzajú najväčšie rezervy. Celosvetové rezervy uhlia sú oveľa väčšie ako v prípade ropy alebo plynu a navyše sú rovnomernejšie rozdelené. Nanešťastie uhlie sa vyznačuje vyššími emisiami síry, oxidov dusíka resp. CO2 na jednotku energie ako je to v prípade plynu alebo ropy. Hľadanie nových nálezísk ropy je veľmi nákladnou činnosťou a počet novoobjavených ropných polí závisí na ekonomických podmienkach, hlavne cene a tiež i na politickej situácii vo svete.

Zem bola preskúmaná ropnými spoločnosťami veľmi podrobne a najdostupnejšie, najlacnejšie a najväčšie ropné polia už boli objavené a s výnimkou obrovského ropného poľa na Blízkom Východe, najprístupnejšie svetové rezervoáre už boli z väčšej časti vyčerpané. Práve táto skutočnosť viedla k tomu, že dnes sa ropa ťaží v takých neprístupných oblastiach ako je Severné more alebo Aljaška. To v podstate znamená, že cena ropy vzrástla natoľko, že je ekonomické ťažiť ju aj v týchto odľahlých oblastiach. Ťažba v týchto miestach si vyžaduje prácu v zložitejších geologických podmienkach, hlbšie vrty a používanie väčšieho množstva materiálu i úsilia ľudí na dosiahnutie toho istého cieľa. Predpokladaná životnosť
Ropa: 40 rokov
Zemný plyn: 62 rokov
Uhlie: 224 rokov.

Zdroje:

http://www.fae.sk -