Práca v chemickom laboratóriu

Téma: Bezpečnosť a hygiena pri práci v chemickom laboratóriu
Úloha: Oboznámiť sa s bezpečnostnými pravidlami a smernicami týkajúcich sa bezpečnosti práce s jedmi, horľavinami,
výbušninami a inými zdraviu nebezpečnými úkonmi
Postup: 1. Najprv si dôkladne preštudujeme literatúru týkajúcu sa bezpečnosti práce v chemickom laboratóriu. 2. Po prečítaní pravidiel môžeme tieto poznatky zhrnúť do niekoľkých základných bodov :
Ochranné pomôcky 1. V chemickom laboratóriu vždy používame tieto ochranné prostriedky: plášť, najlepšie biely, dlhý pod kolená, pri práci so žieravinami, jedmi a výbušninami ešte aj rukavice a ochranný štít na tvár.
Správanie sa 2. V chemickom laboratóriu nikdy nekonzumujeme žiadne jedlo ani tekutiny. v laboratóriu 3. Pri chemických pokusoch nikdy nesedíme pred pokusom a nepozeráme sa naň vo výške očí, keď sedíme. Priestor pri pracovnom stole musí byť voľne prístupný a na zemi okolo neho sa nesmú povaľovať žiadne veci. Okolo pracovného stola sa nikdy nepresúvame behom a do stola nikdy nedrgáme. Práca s jedmi 4. Jedy sa rozdeľujú do dvoch skupín:
Obzvlášť nebezpečné jedy – ONJ – na úrovní gymnázií sa s nimi nestretneme, lebo s nimi môžu pracovať len odborníci so štátnou akreditáciou. ONJ sú životu nebezpečné už pri malom množstve: od niekoľko molekúl až po niekoľko miligramov ONJ: Butoxín – na otravu celého ľudstva stačí 400 g, dioxín – na otravu jedného človeka stačí 500 až 1000 molekúl (akú má kto výdrž), väčšina alebo všetky zlúčeniny HCN vrátane, olova, ortuti, HF vrátane, acetonitril, fenylhydrazín, SeO2 , metanol, metylbromid, propionnitril, vínan antimonitodraselný. S týmito jedmi sa pracuje za prísnych bezpečnostných podmienkach v miligramových množstvách. Do druhej skupiny patria ostatné jedy , s ktorými sa stretneme. Sem patria všetky alebo väčšina zlúčenín dusitanov, dusnanov, fluoridov, fluorokremičitanov, jodičnanov, estery kyseliny dusitej, alylalakohol, 1,2-dibrómetán, 2,4-dinitrofenol, 1,2-etándiol, kyselina šťavelová, chlórmetán, nitranilín, nitrobenzén, nitrotoluén, oxalylchlorid, sulfurylchlorid, tetrachlórmetán, tionylchlorid, toluidín, 2,4,6-trinitrofenol. S týmito jedmi pracujeme v ochranných rukaviciach. Pri práci nejeme ani nepijeme. Práca so žieravinami 5.

Pri práci so žieravinami (hydroxidmi, kyselinami a niektorými soľami) pracujeme tak ako s ostatnými jedmi.
Práca s horľavinami 6. Horľavé látky, väčšinou sú to organické rozpúšťadlá, rozdeľujeme podľa nebezpečnosti do troch tried: I. trieda – látky s teplotou vzplanutia do 21o C – benzín, benzén, metanol, etanol, dietyléter, metylacetát, etylacetát, toluén II. trieda – látky s teplotou vzplanutia do 65o C – petrolej, lakový benzén, plynový olej, cyklohexanón III. trieda – látky s teplotou vzplanutia do 125o C – anilín, niektoré alkoholy, pohonné a vykurovacie oleje S horľavinami nepracujeme pri otvorenom plameni, ani pri telesách, ktorých časti sa zohrievajú na vysokú teplotu (variče) a ani pri telesách, ktoré sú zdrojom iskrenia (elektromotory, zvonček). Práca s výbušninami 7. Výbušniny rozdeľujeme na plynné (metán, etán, propán, bután, vodík, výpary kvapalných látok) – tieto sú látky veľmi náchylné na výbuch pri práci s otvoreným ohňom alebo pri iskrení, v laboratórnych priestoroch najnebezpečnejšie. kvapalné – všetky horľaviny, ktoré sa zohrejú na vysokú teplotu, nitroglycerol – dynamit pevné – látky, ktoré pri dodaní určitej energie (tepelnej, pohybovej, alebo tlakovej) vybuchnú: NH4I, trinitrotoluén, pušný prach. S výbušninami pracujeme opatrne s ochrannými rukavicami a štítom na tvár a v takých istých podmienkach ako pri horľavinách. Výbušniny: Acetylén, acetylidy, Cu, Ag a i., benzén, celuloid, diazóniové soli, dietyléter, dusičnany, dusitany, etanol, etylén, trinitrotoluén, glyceroltrinitrát, chloristany, jodistany, kyselina pikrová, metán, peroxid vodíka, sírouhlík.
Poriadok pri pokuse 8. Výbuch alebo požiar môžu spôsobiť aj látky, ktoré nie sú sami o sebe nebezpečné, ale keď s niečím zreagujú, stávajú sa nebezpečnými. Preto musíme okolo pokusu udržovať čistotu a poriadok. P Práca s omamnými S omamnými látkami pracujeme pri dobrom vetraní, najlepšie pri otvorenom okne. Pri najmenšom príznaku
látkami omámenia treba rýchlo opustiť učebňu. Medzi omamné látky patria: benzín, benzén, toluén a iné organické rozpúšťadlá, N2O, cyklopropán, etylchlorid, clóroform, halotán.
Prvá pomoc 10.

Ak sa stane nehoda, treba postupovať nasledovne:
pri zasiahnutí očí 1. Pri zasiahnutí očí kyselinou, hydroxidom, alebo inou látkou ich treba vyplachovať 15 minút pod prúdom čistej vody a zavolať alebo ísť k lekárovi. Pri zasiahnutí očí sklenou črepinou treba na oko priložiť obväz alebo inú tkaninu a zavolať alebo ísť k lekárovi.
Pri poliatí sa 2. Pri poliatí sa kyselinou ju treba neutralizovať roztokom NaHCO3 alebo Na2CO3. Pri poliatí sa hydroxidom ho
žieravinami. treba neutralizovať octom. Pri omámení 3. Pri príznakoch omámenia treba ísť na čerstvý vzduch.
Pri príznakoch otravy 4. Pri príznakoch otravy ostatnými jedmi – OJ treba ísť na čerstvý vzduch a okamžite privolať lekára. Pri otrávení sa zlúčeninami kyanovodíka alebo rodanovodíka treba zavolať pohrebnú službu.
Pri porezaní sa 5. Pri porezaní sa treba ranu vyčistiť od úlomkov, dezinfikovať H2O2, alpou alebo iným dezinfikačným prostriedkom.