(Preto nezabudnite: 1 g tuku = 38 kJ!)
Ak chcem vedieť, koľko sacharidov potrebujem prijímať, vypočítam to takto: DPE (ženy) = 3,77 x m (kg) x 24 x FA DPE (muži) = 4,184 x m (kg) x 24 x FA FA je faktor aktivity: 1,2 – ak ste fyzicky pasívny člověk 1,4 – ak ste priemerne telesne aktívny člověk 1,6 – ak ste aktívny športovec/ťažšie fyzicky pracujúci člověk 1,8 – ak ste vrcholový športovec/ťažko fyzicky pracujúci člověk Teraz: koľko kilojoulov z tejto celej energie mám zjesť ako sacharidy? 60% DPE (priemer z 55-65%) = DPE x 0,6 = Q Q (stále v kJ) prerátame na gramy = Q/17,2 = Y gramov sacharidov na deň. A je to! Všetci dobre vieme, že „biele zlato“ by malo byť v obchode vlastne označené: „Pozor! Biely jed!“ Cukor je otrokárom mnohých chutí a mnohých ľudí. Nanešťastie, človek sa už rodí s výrazne vyvinutou chuťou na sladké, a preto ustavičné uspokojovanie chute a „posluhovanie“ sladkým jazykovým pohárikom od detstva vedie často k stavom úplnej deformácie chute a závislosti od sladkého v dospelom veku. Lekári a psychológovia dnes už používajú pojem „chocoholic“, ktorý vyjadruje závislosť od čokolády a sladkostí, podobnú alkoholovej. Predpokladá sa, že cukor podporuje v mozgu zvýšenú tvorbu serotonínu – látky, ktorá má trankvilizačný účinok: uvoľňuje napätie, potláča úzkosť, depresiu, znižuje kocentráciu a navodzuje príjemné uvoľnenie až spánok. Nedostatok serotonínu je dôvodom podráždenosti až agresivity ľudí, ktorí sú na cukre závislí. Ostať slobodným je lepšie ako potešenie zo sústavného jedenia sladkostí. Na to by mali myslieť najmä rodičia a starí rodičia, ktorí chcú svojim deťom a vnúčatám urobiť „sladký život“. Ak uvážia všetko, čo si práve prečítali, musia uznať, že „sladký život“ detí a vnúčat sa raz premení na „horké problémy“.