Kyslé farbivá farbia vlnu a hodváb v kúpeľoch, ktoré obsahujú Na2SO4 a sú okyslené kyselinou sírovou, prípadne octovou alebo mravčou. Nehodia sa na farbenie bavlny. Ako auxochróm obsahujú skupinu SO3H .. alebo OH. Z chemickej stránky sú to zväčša azofarbivá, trifenylmetánové a antrachinónové farbivá.
2. Zásadité farbivá priamo na vlnu hodváb, triesločinovú ušeň v slabo silnom kúpeli. Bavlna sa vopred morí tanínom alebo vhodnými soľami. Z chemickej stránky sú to hydrochloridy azofarbív alebo trifenylmetánových farbív, ktoré obsahujú voľnú skupinu NH2.
3. Priame čiže substantívne farbivá sa používajú na priame farbenie bavlny, ľanu, konopí viskóznej striže. Vlnu a hodváb možno nimi farbiť len za prítomnosti neutrálnych alebo slabo alkalických solí. Niektoré z nich dávajú so zlúčeninami medi alebo trojmocného chrómu nerozpustné laky.
Priame farbivá sú väčšinou sodne soli aromatických sulfokyselín polyizofarbív.
4. Moridlové farbivá utvoria na vhodne morených vláknach nerozpustné farebné komplexy- farebné laky. Farbí sa nimi vlna a bavlna morená soľami ťažkých kovov (Al, Fe, Cr ). Patrí sem napr. Alizarín.
5. Kypové farbivá sú vo vode nerozpustné, preto sa musia najprv uviesť do roztoku redukciou na bezfarebné leukozlúčeniny. Bežným redukovadlom je ditiosiričitan sodný, Na2S2O4 v alkalickom prostredí. Získaným bezfarebným roztokom (kypou ) sa napustí vlákno určené na farbenie. Pôvodná farba sa vyvolá priamo na vlákne sušením na vzduchu (oxidáciou ). Zafarbenie je veľmi stále.
Do tejto skupiny farbív patrí napr. indigo a indantrénové farbivá.
6. Sírne farbivá sú nerozpustné vo vode. Bavlna sa nimi farbí priamo
7. Farbivá vyvíjané priamo na vlákne z rozpustných zložiek, delia sa na kopulačné a oxidačné.
Kopulačné farbivá nazvané aj nerozpustné čiže ľadové azofarbivá sa získavajú kopuláciou priamo na vlákne. Vlákno, najčastejšie bavlna, sa vopred napustí alkalickým roztokom pasívnej zložky, potom prichádza do studeného roztoku diazóniovej soli, kde nastáva kopulácia. Keďže vznikajúce azofarbivo je nerozpustné, zafarbenie je veľmi slabé.
K oxidačným farbivám patrí napr. anilínová čerň, ktorá vzniká na vlákne, nasýtenom roztoku hydrogénchloridu anilínu a dichrómanu s kyselinou sírovou.
Na čem je založen účinek Šediváčku?
Barva našich vlasů je daná množstvím pigmentu. Ten je jedním z prvků vnitřní struktury. Lidé, které trápí šediny, nemají ve svých vlasech žádný nebo téměř žádný pigment, protože organizmus postupně přestává transportovat tuto složku do vlasů. A právě v této chvíly nastupuje ŠEDIVÁČEK.