Pod vplyvom silného tlaku a vysokých teplôt dochádzalo v útrobách zeme k chemickým reakciám a k fúzii látok.
Ropa sa zhromažďuje v závislosti od geologickej štruktúry jednotlivých oblastí v rôznych hĺbkach pod zemským povrchom. Časom sa však začne predierať nahor a zastaví sa až pred nepriepustnou vrstvou hornín. Preto existujú oblasti ako Stredný východ, kde ropa preniká až na povrch a vytvára tam rozsiahle jazerá. Vo väčšine prípadov sa však ropa ťaží z hĺbkových vrtov.
Vyťažená hustá tekutina sa nikdy nepoužíva v surovom stave, ale posiela sa na spracovanie do rafinérií, kde ju roztriedia na jednotlivé zložky.


Ropa sa spracúva pomocou dvoch technológii: destilácie a rafinovania. Ropa sa napustí do veľkých zásobníkov, kde sa usadí podľa hustoty jednotlivých zložiek smerom zdola nahor. Zvyšovaním teploty sa získavajú stále ľahšie a ľahšie deriváty. Ropné frakcie. 1. plyn (tv <30 oC)
2. benzínová frakcia (tv = 35 oC – 140 oC)
3. petrolejová frakcia (tv = 150 oC – 250 oC)
4. plynové oleje (tv = 250 oC – 360 oC)
5. destilačný zvyšok – mazut


Pri rope môžeme hovoriť o zložení: elementárnom, frakčnom, fázovom,chemickom a skupinovom. Elementárne zloženie ropy sa mení podľa typu. Rozhodujúcimi prvkami v rope sú uhlík a vodík. Heteroatómy (síra, kyslík a dusík) sa v rope vyskytujú od nepatrných množstiev až po niekoľko percent. Čím je ropa ľahšia, tým obsah heteroatómov(S, N, O) v nej býva nižší. Frakčné zloženie ropy určuje výťažky jednotlivých podielov. Ropa ako mnohozložková zmes s obrovským počtom individuálnych látok s teplotami varu od -44°C (teplota varu propánu , ktorý je v rope rozpustený) do oblasti teplôt okolo 550°C, pri ktorej destilujú aj ťažké olejové a živičné podiely má destilačnú krivku bez skokov. Pri destilácii ropy sa získavajú základné frakcie: skvapalnené plyny LPG (prevažne propán a bután), benzíny (frakcie destilujúce v rozsahu teplôt 30 až 200°C), petroleje (frakcie z rozsahu teplôt 200 až 300°C) a plynové oleje destilujúce v oblasti teplôt 300 až 360°C. Zvyšky po vákuovej destilácii ropy obsahujú oleje, živice a asfaltény. Niektoré ropy sú bohaté na benzín, resp. celkove na svetlé produkty. Sú to tzv. ľahké ropy. Ťažké ropy obsahujú veľa olejov a zvyškov. Typické sú ropy s obsahom svetlých podielov okolo 50%, približne 35% olejov a zvyšok tvorí mazut (asfalt).
Fázové zloženie ropy zahŕňa plyny, kvapalné a tuhé látky. Z plynov ropa obsahuje najmä uhľovodíky C3 až C5. Plyny sú rozpustené v rope. Niektoré ropy obsahujú aj H2S. Ropa, ak neobsahuje veľa tuhých uhľovodíkov (parafin, cerezín) je kvapalná a na prvý pohľad homogénna. Asfaltény po izolovaní sú tuhé práškovité látky.
Chemické zloženi ropy. V chemickom zložení ropy dominujú uhľovodíky.