Ropa však môže obsahovať aj látky sírne, dusíkaté a kyslíkaté. Z hľadiska tvorby a ochrany životného prostredia má mimoriadny význam otázka kvality znečisťujúcej látky, jej fyzikálno-chemické vlastnosti, množstvo, do akého prostredia a za akých podmienok je táto látka implikovaná. Ropu tvoria kvapalné a z časti aj tuhé a plynné prírodné uhľovodíky, ďale premenlivé, ale aj menšie mnopžstvo kyslíkatých, sírnych a dusíkatých organických zlúčenín. Okrem týchto základných zložiek môže ropa obsahovať rôzne prímesy, ako napr. voda, piesok, íl, soľ a pod. Najdôležitejšie prvky podieľajúce sa ne zložení ropy, sú uhlík a vodík. Uhlíka býva 84 až 87%, vodíka 11 až 14%. Ostatné prvky, ako kyslík, síra a dusík sú prítomné najčastejšie v množstve 0,5 až 3% ale niekedy i viac. Najjednoduchším klasifikačným kritériom je hodnotenie ropy podľa jej hustoty. Z toho hľadiska hovoríme o veľmi ľahkých, ľahkých a ťažkých ropách. Hustota ropy kolíše medzi 0,7 až 1,1 g cm-3. Poznáme ropy veľmi ľahkej hustoty 0,75 až 0,82 g cm –3, ľahké 0,82 až 0,88 g cm-3 a ťažké 0,88 až 1,1 g cm-3. Ropa tiež obsahuje tieto skupiny uhľovodíkov:
-acyklické nasítené uhľovodíky s rovným reťazcom, n-parafíny
-acyklické nasýtené uhľovodíky s rozvetveným reťazcom
-izoparafíny
-cyklické nasýtené uhľovodíky s jedným kruhom, naftény
-aromatické uhľovodíky s jedným jadrom
-benzén a homológy s viacerými jadrami
-polyaromáty.

Uhľovodíky v benzínových frakciách, ktoré sa získajú priamou destiláciou z ropy sa odlišujú od benzínov získaných chemickými premenami alebo synteticky. V primárnych benzínoch sa nachádzajú uhľovodíky so štyrmi až dvanástimi uhlíkmi v molekule, a to vo šetkých spomínaných radoch. V petrolejových frakciách sú zastúpené uhľovodíky od C12 do C18.
Sú tu podobne, ako v benzíne, zastúpené n-alkány, alkylcyklopentány, alkylcyklohexány, objavujú sa dicyklány a tricyklány. Okrem toho sa v rope vyskytujú aj polykondenzované aromáty. Vlastnosti tuhých uhľovodíkov získaných z ľahkých a ťažkých olejov často nie sú rovnaké. Pri ľahkých olejoch ide o vlastné parafíny zložené z uhľovodíkov, ktoré majú v priemere 24 až 30 atómov uhlíka v molekule. Syntetické parafíny majú teplotu tuhnutia viac ako 110°C. Z ťažkých olejových destilátov sa získavajú cerezíny. Majú vyžšiu mólovú hmotnosť a obsahujú uhľovodíky s 35 až 50 atómami C v molekule. Teplotu tuhnutia majú medzi 55 až 95°C. Okrem parafínov a cerezínov sa z ropy získavajú vazelíny a plastické petroláty. Ropa obsahuje menej ako 1% kyslíka. Pôvod kyslíka v rope nie je ešte objasnený.