Prítomnosť jednoduchých neutrálnych kyslíkatých látok nie je dokázaná. Mastné kyseliny sú zriedkavé. Z kyslíkatých látok, dosiahnutých v ropách, sú najdôležitejšie nafténové kyseliny. Spôsobujú kyslosť ropy asi z 94%. Obsah síry v ropách sa pohybuje od stotín percenta do 8% a podľa neho delíme ropy na nesírne do 0,2%, málosírne od 0,2 do 0,5%, sírne od 0,5 do 3,0% a na veľmi sírne s obsahom nad 3% síry. Obsah dusíkatých látok v ropách sa pohybuje od stotín percenta až do 1,5%. Sú pravidelnou zložkou najmä asfaltových a sírnych rôp. Dusíkaté látky nie sú žiadúcou zložkou ropných frakcií. V rope sa vyskytujú i niektoré kovové zlúčeniny rozpustené v oleji, ktoré sa koncentrujú v najťažších asfaltických podieloch, ako i v ťažkých olejových destilátoch. Najdôležitejšie z kovov sú vanád, nikel, sodík, v menších koncentráciách hliník, kremík, vápnik a v najmenších molibdén, meď, horčík, olovo, striebro,chróm a mangán. Napr. vanád je organicky viazaný a je nepríjemnou zložkou nielen vo vykurovacích olejoch a v palivách pre spaľovacie turbíny, ale nepriaznivo pôsobí aj pri katalytických procesoch. Nežiadúce účinky v rope má aj nikel.