Zriedkavá je podkožná aplikácia, pretože vyvoláva zápal s ťažkým poškodením kože. Inhaluje sa dym buď fajčením heroínu s tabakom (v cigarietách), alebo zohrievaním heroínu v alobale (užívanie cez alobal). V Ázii sa heroín často inhaluje, vdychuje sa dym heroínu zohrievaného v plochých nádobách (chasing of dragoon). Na intravenózne podávanie sa najčastejšie používajú striekačky na podávanie inzulínu. V západnej Európe sa zvyšuje podiel závislých, ktorí heroín fajčia (z obáv pred HIV infekciou), u nás je trend opačný. V roku 1992 asi 80% závislých na Slovensku fajčilo, v roku 1995 už 90% závislých heroín používalo intravenózne. Väčšina závislých u nás začína s fajčením heroínu. Pri intravenóznom užívaní heroínu stačia spočiatku asi tretinové dávky v porovnaní s fajčením, a preto heroinisti prechádzajú na tento spôsob aplikácie. Tolerancia a aj ďalšie príznaky závislosti sa však vyvinú rýchlejšie ako pri fajčení. Navyše pri intravenóznom podaní sa účinky dostavia najskôr a sú najintenzívnejšie. K bežným pomôckam pre intravenózne aplikovanie heroínu patrí striekačka, kovová lyžička, zapaľovač, kyselina citrónová a cigaretové filtre. Heroín sa musí pred podaním rozpustiť za pridania kyseliny, zohriať a prefiltrovať priložením chumáča vaty, bavlny. Novomeský:
"Drogy: História - Medicína - Právo"
Menej časté je používanie heroínu per os, keďže po vstrebaní a prechode drogy do portálneho obehu rýchlo dochádza k jej rozkladu v pečeni. Tento spôsob konzumu heroínu možno označiť za núdzový, obvykle v tiesňovej situácii bez možnosti náležitej prípravy drogy na injekčnú aplikáciu. Požitý heroín alebo jeho roztok má značne nepríjemnú chuť a konzument len s vynaložením veľkého úsilia dokáže potlačiť zvracanie. Pre prekonanie takejto krízy sa niekedy práškový heroín obaľuje do chlebovej gulôčky. Kolibáš, Novotný:
"Alkoholizmus a drogové závislosti"
Maximálna doba laboratórnej detekcie heroínu v moči je do 3 dní. (Skála a kol.1987,Balíková,1995).