Disociacny stupen, disociacna konstanta elektrolytov.
Elektrolyty su latky, dtore sa pri interakcii s molekulami polarneho rozpustadla stiepia na iony. Tento dej sa vola elektrolyticka disociacia- ionizacia a roztok v dosledku vzniku kationov a anionov vedie elektricky prud. K elektrolytom patria zluceniny, ktore su uz v tuhej faze vo forme ionovych krystalov, tzv prave elektrolyty / typicke soli, KCL, NaCl, Na2SO4.../ a vedu elektricky prud uz v tavenine.

Tieto elektrolyty su v roztoku disociovane prakticky uplne a nazyvame ich silne. Potencialne elektrolyty su zluceniny s polarnymi kovalentnymi vazbami, ktore sa vplyvom rozpustadla disociuju. Sem patria kyslikate a bezkyslikate kyseliny, v ktorych sa disociuje najpolarnejsia kovalentna vazba.

Sila lektrolytov: Pre posudenie velkosti ionizacie v roztoku, t. j. sily elektrolytu sa zaviedol stupen ionizacie a disonizacna konstanta K dis. Stupen ionizacie udava podiel latkoveho mnozstva ionizovaneho elektrolytu AB n/AB/:. 100  ionizovanych molekul
Silne eledtrolyty maju ionizacny stupen vacsi ako 0,3 / su ionizovane viac ako 30 stredne silne elektrolyty maju hodnotu ionizacneho stupna v rozmedzi 0,03 az 0,3 a slabe elektrolyty menej ako 0,03. Hodnota ionizacneho stupna zavisi od vlastnosti elektrolytu a rozpustadla. Silne elektrolyty su vzdy uplne ionizovane, prejavuju dobru elektricku vodivost. Patria sem soli anorg a org kyselin, ktore vytvaraju v tuhom skupenstve ionove krystaly, dalej anorg kyseliny, hydroxidy, napr: HClO4, H2SO4, HNO3.. Medzi stredne silne elektrolyty zaradujeme H3PO4, H3AsO4, H2SO3.. Slabe eledtrolyty- nachadza sa v nich velmi malo ionizovanych molekul a su malo vodive. Patri sem vacsina org kyselin a zasad, napr: kys octova, benzoova, anilin, pyridin.. Disociacna konstanta elektrolytov AB A  B .
Tu plati Guldbergov- Waageov zakon:

Rovnovazna konstanta K predstavuje disociacnu konstantu Kdis slabeho, resp. stredne silneho elektrolytu. Pre silne elektrolyty, ktore su vzdy uplne ionizovane, uvedene vztahy neplatia. Pre vysoku kovcentraciu ionov v roztoku vznika silne posobenie opacnych ionov. Namiesto skutocnych koncentracii uvadzame tzv aktivity:

Kde f je aktivitny koeficient, zavisi od koncentracie a mocenstva ionov v roztoku, potom:


23. Cahrakterizujte Arrheniovu, Bronsted- Lowryho a Lewisovu teoriu kyselin a zasad. Vysvetlenie uskutocnite na prikladoch. Charakterizujte silu kyselin a zasad /Kk, K2/.