Moseley skonštruoval rontgenové lampy, ktorých antikatódy boli zhotovené z rôznych prvkov a študoval ich rontgenové spektrá. Zo získaných výsledkov odvodil empirický vzťah, ktorý možno vyjadriť:

odmocnina z vlnočtu = a (Z-b)

a – konštanta úmernosti, konštanta pre danú sériu, Z – protónové číslo


Tento vzťah sa nazýva Moseleyov zákon. Z neho vyplýva lineárna závislosť medzi druhou mocninou vlnočtu spektrálnej čiary rontgenového spektra a protónovým číslom prvku, z ktorého je zhotovená antikatóda rontgenovej lampy.

Na základe Moseleyových pokusov boli objavené nové prvky s atómovými číslami 43, 61, 72 a 75 (Tc, Pm, Hf, Re).

ATÓMOVÝ OBAL

Z planetárneho modelu pri súčasných znalostiach fyziky by vyplynulo, že obiehajúce elektróny by postupne strácali pohybovú energiu, po špirálovej dráhe by sa približovali k jadru, až by s ním nakoniec splynuli a atóm by zanikol.

Nezrovnalosti medzi Rutherfordovým modelom a výsledkami pozorovaní sa pokúsil odstrániť dánsky fyzik N.Bohr, ktorý zostavil kvantovomechanický model vodíka:

a) elektrón sa môže okolo jadra pohybovať len po určitých kruhových dráhach(energetických hladinách) s charakteristickou energiou

b) pokiaľ sa elektrón pohybuje na svojej energetickej hladine a nevyžaruje ani nepohlcuje energiu

c) pri prechode elektrónu z jednej energetickej hladiny na druhú rozdiel energií vyžiari alebo pohltí,ale vždy len v určitých dávkach - kvantách

Poznámka: Atóm v základnom stave môže len pohlcovať energiu pričom prejde do vzbudeného(excitovaného) stavu, v ktorom môže pohlcovať aj vyžarovať energiu.

Bohrovu teóriu spresnil nemecký fyzik Sommerfelt:

- elektrón sa v jadre pohybuje nielen po kruhových, ale aj eliptických dráhach.

Hlavným nedostatkom oboch teórií bolo, že chápali elektón len ako časticu riadiacu sa zákonmi klasickej mechaniky s využitím poznatkov kavantovej teórie.

Začiatkom 20.st. sa zistilo, že elektrón má dualistickú povahu - správa sa ako častica,ale aj ako vlnenie.Prišiel na to L.De broglie - vlnová mechanika,z ktorej vyplýva,že posledný model, ktorý platí je vlnovomechanický model atómu vodíka.