História
Becquerel - atómy sú deliteľné (uránové lúče)
Thomson - prvý vytvoril model (pudingový) atómu - guličky vyplnenné rovnomerne + a - nábojom
Rutherford - ožaroval fólie A účmi (jadrá He), lúče narazili na jadro - "jadrá sú malé" - planetárny model
Bohr - upresnil R. model, hypotéza: e- sa môžu pohybovať len po dráhach, e- prijíma/vyžaruje E len ak prechádza z 1 dráhy na druhú
Planck - vyžarovanie E nejde spojite, ale v kvantách
de Broglie - vychádzal z dualistickej povahy svetla (prúd častíc/vlnenie), vytvoril hypotézu, že všetky časti svetla majú dualistickú povahu (aj e-)
Heisenberg - nemožno určiť, kde sa častica nachádza, ani ktorým smerom pôjde

Stavba
atóm - základná stavebná častica chemických látok
- jadro a obal

jadro
PROTÓN - mikročastica, nositeľ + elementárneho náboja, počet prot. v jadre = počet e- v obale, počet sa ozančuje Z, zhoduje sa s poradovým číslom v PSP
NEUTRÓN - elementárna častica, veľkosťou a hmotnosťou približne rovnaká, N - počet neutrónov v jadre atómu
nukleónové číslo - A, A=N+Z
nuklid - prvky zložené z atómov, ktoré majú zhodné Z aj A
izotop - rôzne A, rovnaké chemické, ale rôzne fyzik. vlastnosti (napr. H - prócium, deutŕrium, trícium; 35Cl, 37Cl,..)
izobar - rôzne Z, (78,34Se, 78,36Kr)
izoton - rozdielne A aj Z, ale rovnaký počet neutrónov v jadre (136,54Xe, 138,56Ba)
stabilita = protóny : neutóny = 2 : 3
- radioaktivita
- nestabilné jadrá podliehajú premene
a - atómové jadrá hélia (4,2He), 238,92U --> 234,90Th + 4,2He
b - umelé, prirodzené, prúd e- (0,-1e-), 60,27Co --> 60,28Ni + 0,-1e-
g - najprenikavejšie žiarenie (aj cez betón) s krátkou vlnovou dĺžkou
umelá rádioakivita - bombardovanie jadier at. časticami A, vznik rádionuklidu 14,7N + 4,2A --> 17,8O + 1,1p
polčas rozpadu - za aký čas bude polovička častíc
elektrónový záchyt - kompenzovaný nadbytok protónov tak, že jadro zachytí e- z obalu - podľa vrstvy: K- záchyt, L-záchyt