Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Liečivá
Dátum pridania: | 15.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Einstein | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 265 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 18.3 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 30m 30s |
Pomalé čítanie: | 45m 45s |
Pretože chemický názov liečiv, ktorý popisuje štruktúru príslušnej látky podľa medzinárodných zásad chemickej terminológie je často veľmi zložitý, používajú sa generické názvy (nechránené), ktoré platia celosvetovo a používajú sa v rôznych modifikáciách národných jazykov. Môžu byť ľubovoľne používané farmaceutickými firmami. Sú to obyčajne názvy zavedené ich tvorcami. Bývajú základom tzv. liekopisných názvov, pod ktorými sú liečivá uvádzané v liekopise príslušného štátu. Vedľa toho ešte jednotlivé farmaceutické firmy zavádzajú pre hromadne vyrábané lieky vlastné názvy (výrobný, firemný, obchodný, chránený), ktorý je patentovo chránený, pod ktorým ho vyrába príslušný výrobca (iný výrobca ho nesmie použiť s výnimkou licenčne vyrábaných prípravkov) a píše sa veľkým počiatočným písmenom (alebo sa označuje za názvom horným indexom R v krúžku). Tým vzniká neprehľadné množstvo výrobných názvov liekov s rovnakým obsahom liečiva. Preto je najvýhodnejší názov pre orientáciu generický, ktorý je rovnaký na celom svete. Je potrebné ešte rozlišovať tzv. generiká, čo sú liečivé prípravky vyrábané po skončení patentovej ochrany liečivej látky iným ako bol pôvodný výrobca. Podľa definícii musia mať rovnakú silu a vlastnosti liekovej formy ako originálny prípravok. Od originálnych prípravkov by sa generiká nemali líšiť svojimi vlastnosťami, ale poväčšine sa však podstatne líšia nižšou cenou. Uvedené názvy môžeme názorne ukázať na najpoužívanejšom liečive:
-názov generický (kyselina acetylsalicylová)
-názov liekopisný (acidum acetylsalicylicum)
-názov chemický (kyselina 2 - acetoxybenzoová)
-názov výrobný (Acylpyrin, Aspirin, Aspro)
2. VZNIK A VÝVOJ NOVÝCH LIEČIV
Liečivá sa získavajú týmito spôsobmi:
izolovaním z prírodných rastlinných alebo živočíšnych zdrojov, napr. ópiové alkaloidy z makovíc; heparín
chemickou syntézou, kde sa z jednoduchších zlúčenín vyrába väčšina bežných liekov napr. (Acylpyrin, Kinedryl). Keď sa vo výskume objaví látka s potrebnými účinkami intenzívne sa skúma vplyv rôznych chemických obmien molekuly na použiteľnosť danej látky
biochemickým procesom, kde účinné zložky liečiv produkujú kultúry mikroorganizmov, napr. penicilín, streptomycín alebo génotechnologickým postupom napr. ľudský inzulín, kde metódou génového inžinierstva dokážeme vniesť ľudský gén zodpovedný za tvorbu inzulínu do genetickej informácie baktérie, ktorá potom začne produkovať ľudský inzulín. Takto môžeme postupne nahradiť prípravky zvieracieho (hovädzí alebo bravčový) inzulínu, ktoré spôsobovali diabetikom značné ťažkosti
Čím väčšie sú vedomosti o vzájomnom vzťahu medzi štruktúrou a účinkom, tým cielenejšie sa dajú hľadať nové účinné liečivá.
Zdroje: KRIŽANOVÁ, M. a kol.: Farmakológia. Martin, Osveta 1997., LÜLLMANN, H.- MOHR, K.- ZIEGLER, A.: Atlas farmakológie. Praha, GRADA Publishing 1994., PACÁK, J.: Jak porozumět organické chemii. Praha, Karolinum 1997., MELICHERČÍK, M.- MELICHERČÍKOVÁ, D.: Liečivá. In: Chémia bežného života a životné prostredie. Banská Bystrica MC 2000. s. 77-84., MÜLLEROVÁ, M.: Léky. Olomouc, Rubico, 1999.