Stupeň opilosti, ako už bolo uvedené, je teda charakterizovaný jednak vonkajšími prejavmi, ako je porucha chôdze, porucha rovnováhy, jednak obsahom alkoholu v krvi, pričom 100%-nú zhodu prejavov vnútorných a vonkajších vykazujú hladiny nad 2 °/oo alkoholu. Vonkajšie prejavy opilosti sa môžu za určitých okolností (napr. úľakom pri dopravnej nehode) náhle a aspoň na krátku dobu zmeniť a človek akoby odrazu vytriezvel. Naproti tomu nieje známy žiaden prostriedok, ktorý by výraznejšie ovplyvnil hladinu alkoholu v krvi. Z tohoto dôvodu je tiež Widmarkova skúška na určenie koncentrácie alkoholu v krvi potrebným dôkazom pri zisťovaní a hodnotení stupňa opilosti človeka pre potrebu súdneho konania.

Poškodenie organizmu
Nikdy sa nedá odhadnúť, koľko kto môže piť, aby mu to nič "neurobilo". Skôr platí: nezáleží ani tak na tom, koľko kto vypije, ako skôr na tom, "čo mu to urobí".
Najskôr si všimneme, aké škody zpôsobuje alkohol na tráviacom ústrojenstve. Tu dochádza ako ku zmenám na žalúdočnej a črevnej sliznici, tak i k zmenám zloženia žaludočných štiav. Dnes vyšetrujeme skôr gastroskopicky než rentgenologicky, tzn. vyšetrujeme sliznicu priamo malým zrkadlom a poprípade malý kúsok sliznice kontrolujeme mikroskopickým vyšetrením. Zloženie žalúdočných štiav súvisí s vätším alebo menším poškodením sliznice a má pochopitelne veľký význam pri trávení a pri využívaní potravy. Porucha trávenia vedie neskôr aj k zmene chuti a jedálneho lístku a nakoniec k nechutenstvu sprevádzenému zápchou, hnačkami a niekedy oboma.

Ťažší abuzéri trpia často vredovou chorobou; často sa u pacientov, ktorí majú broblémi s nadmerným pitím alkoholu, stretávame s operáciou žalúdku. V tomto prípade nieje vinný vždy výhradně len alkohol, pri vredovej chorobe sa istotne pripája aj porucha nervového systému, ale pitie alkoholu celý priebeh choroby pochopitelne len zhorší. Pritom je paradoxné, že problémy spojené s žaludočným vredom pijani často a s obľubou "liečia" práve alkoholom, po ktorom ich subjektivné problémy na čas zmiznú.

Funkciu pečene môžeme vyšetrovať trojakým spôsobom. Najprv vonkajším vyšetrením, ktorým zistíme, že pečeň, ktorá je hmatateľná pod pravým rebrovým oblúkom, býva zvätšená o šírku dvoch aj viac prstov a súčasne je aj citlivá. Istotu o skutočnom stave pečene každého pijana alebo závislého na alkohole ide získať pečeňovou punkciou, pri ktorej sa odoberie malý kus pečeňového tkaniva, ktorý sa môže vyšetriť mikroskopicky. Toto vyšetrenie ako jediné zo všetkých prináša istotu o stave pečene človeka závislého na alkohole.

Vplyvom veľkého množstva tekutiny nachádzame často u pijanov piva alebo vína i zmeny na srdci, ktoré je nafúknuté; pritom nejde o zvätšenie v zmysle prispôsobenia sa vätšej námahe, ale skôr o ztučnenie.