referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Éter
Dátum pridania: 09.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Almo2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 518
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
„Nebojte sa, nebude to bolieť.“ Tú vetu počul z úst lekára asi každý. Prvý raz ju mohol doktor povedať pred 155 rokmi. Vtedy sa začala éra modernej anestézie. S éterom sa podľa lekárov začala aj história chirurgie. Prvú éterovú anestéziu predviedol v Spojených štátoch William Morton 16. októbra 1846. O dva mesiace neskôr to zopakoval Robert Liston. Podľa viacerých zdrojov bol 21. decembra 1846 vôbec prvý v Európe.

Lekári operovali odpradávna. Od začiatku sa snažili pacientovi aj zmierniť bolesť. Napriek tomu, že mnohí si ešte aj v 19. storočí mysleli, že bolesť k medicíne patrí, hľadali liečitelia a lekári spôsoby, ako ju tlmiť. Vyrábali rozličné omamné nápoje - z maku či mandragory. Často do pacienta liali aj alkohol alebo ho jednoducho ovalili nejakým tupým predmetom. Všetky tieto metódy však chorého len otupili. Bolesť nezmizla. Neskôr sa stal hitom rajský plyn.

Po mnohých neúspešných pokusoch s hypnózou a vdychovaním rôznych plynov sa prvá operácia s éterom podarila na americkom Harvarde. Zubár William Morton použil sklenenú guľu s dvoma otvormi. Vnútri bola špongia nasiaknutá éterom. Čoskoro začal pacient zaspávať. V takomto stave mu dekan lekárskej fakulty John Warren vyoperoval z dolnej čeľuste nádor. Keď sa pacient prebral a povedal, že nič necítil, dekan spokojne vyhlásil: „Páni, to nie je humbug.“

Onedlho začali éter používať na celom svete. V Európe Warrena čoskoro nasledoval britský chirurg Robert Liston. Mal povesť najrýchlejšieho chirurga v Anglicku. Získal ju ešte v čase, keď pacienti všetko cítili. Vtedy naozaj záležalo na čase. Čím rýchlejšie, tým menšie muky. Pred éterom totiž musel lekár doslova bojovať s pacientom. Okolo stola stáli viacerí asistenti, ktorí ho držali. Ani to však operáciu neuľahčovalo. Zákrok komplikovali aj svaly, ktoré sa pod vplyvom bolesti automaticky sťahovali.

Traduje sa, že Liston dokázal amputovať nohu za dve a pol minúty. V tom zhone však údajne uťal aj dva prsty svojmu mladému asistentovi. Pacient aj asistent neskôr zomreli na otravu krvi. A akoby to nestačilo - rekordne rýchly zákrok mal ešte jednu obeť: jeden z prizerajúcich sa divákov zomrel od strachu. V Británii sa dnes študenti učia o tomto prípade ako o „jedinej operácii s tristopercentnou úmrtnosťou“.

Liston bol čudákom. Ale veľmi dobrým chirurgom. K operačnému stolu sa postavil v zelenom plášti a gumených čižmách. Pri jeho zákrokoch tiekla vraj krv prúdom.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.