Výroba syntetického vlákna z polyamidov
Polyamidové vlákna sa vyrábajú z hotového plastu zvlákňovaním taveniny. Plast sa ohrieva a taví pri teplote asi 270 °C. Tavenina sa pretláča cez zvlákňovaciu dýzu. Tavenina prechádza cez veľmi tenké otvory a pri styku s dusíkom, ktorý pôsobí ako chladiaca látka začínajú tuhnúť. Rýchlosť tohoto procesu je veľmi vysoká, asi 1000 m za minútu. Vlákna po výstupe z dýzy sa ešte upravujú tzv. predlžovaním. Vlákna sa predĺžia asi na 5-násobok až 8-násobok pôvodnej dĺžky. Molekuly vlákna sa po sebe kĺžu a usporiadajú sa. Takto usporiadané molekuly vytvárajú ďalšie priečne (vodíkové) väzby, ktoré stabilizujú ich usporiadanie. Medzi najväčších výrobcov syntetických vlákien v Slovenskej republike sú závody Slovenský hodváb v Senici, Chemosvit vo Svite a Chemlon v Humennom.

Plasty pripravené polymerizáciou
Fľaše, poháre z ktorých pijeme, taniere z ktorých jeme a bielizeň na ktorej spíme je často pripravená procesom polymerizácie – sú to všetko syntetické látky.
Polymerizácia – je to chemická reakcia, pri ktorej z niekoľko tisíc molekúl s násobnými väzbami vzniká jedna obrovská molekula – makromolekula s jednoduchými väzbami.

1. Polyetylén (PE al. PET – bralén)
Polymerizácia etylénu = eténu
n∙CH2 = CH2 → ⁅ CH2 - CH2 ⁆∙n
etylén → polyetylén
a. nízkotlakový. Vyrába sa polymerizáciou etylénu pri nízkom tlaku za prítomnosti špecifických katalyzátorov. Je mliečnobiely a tvrdý. Vyrábajú sa z neho fľaše, misky, poháre, vedrá a iné prakticky nerozbitné predmety do domácnosti. Taktiež sa používa na výrobu vodoinštalačného materiálu (potrubie)
b. vysokotlakový. Pri polymerizácii etylénu pri tlaku 100 – 200 Mpa vzniká vysokotlakový PE. Je mäkký ľahko sa tvaruje. Vyrábajú sa z neho fólie, používané najmä ako obalový materiál v potravinárskom priemysle (mikrotén).

2. Polyvinylchlorid (PVC – slovinyl)
a. tvrdé (novodur). Vzniká polymerizáciou vinylchloridu, ktorý sa vyrába reakciu etylénu s kyselinou chlórovodíkovou. Výsledný dichlóretylén je zahriaty vyrába sa z neho nehorľavý vinylchlorid. Vinylchlorid je karcinogénna látka. Po polymerizácii vzniká tvrdý PVC, ktorý sa používa najmä na výrobu obalov, tesnení a potrubia.
b. mäkké (novoplast). Na to aby sme zmenili vlastnosť PVC, pridávame pomocou prímesí ako polychlórované bifenyly alebo estery kyseliny ftalovej. Zmäkčovadlá sa ukladajú medzi reťazce molekúl a dajú sa opäť vyplaviť. Zmäkčovadlá sú však jedovaté a tak obalový materiál (igelit), ktorý sa vyrába z novoplastu sa nesmie používať na balenie potravín.

3. Polytetrafluóretylén (PTFE – teflón)
Teflón, jeden z prvých plastov bol vynájdený už v roku 1938 a je obchodnou značkou spoločnosti DuPont v ktorej bol vyrobený. Používa sa na výrobu kabín kozmických lodí, keďže funkčné rozmedzie teplôt, v ktorom sa teflón nemení je −200°C až +300°C. Vrstvou teflónu sa pokrýva aj kuchynský riad ako pekáče a panvice. Teflón zabraňuje prichyteniu lepkavých látok. Využíva sa aj pri povrchovej úprave lyží aby sa zlepšil ich styk so snehom a jazda bola čo najrýchlejšia.

4. Polystyrén (PS – krastén)
Vyrába sa polymerizáciou styrénu. Derivátu etylénu, kde je jeden z vodíkov nahradený benzénovým jadrom. Polystyrén sa používa ako obalový materiál. Pri jeho spaľovaní sa uvoľňuje nepríjemný zápach spôsobený benzénom, ktorý je karcinogénny.

5. Polymetylmetakrylát (PMMA – Plexisklo, Umaplex)
Bol vyrobený v roku 1933 z metylesteru kyseliny metakrylovej. Po zohriatí na teplotu 150°C sa ľahko tvaruje. Predmety z neho sa dajú ľahko opracúvať. Dá sa do nich vŕtať, dajú sa rezať, hobľovať a píliť. Dajú sa veľmi dobre zvárať a lepiť. plexisklo je relatívne odolné voči poškriabaniu a dá sa ľahko vyleštiť. Využíva sa ako náhrada skla a vyrábajú sa z neho zubné protézy.
Plasty ako odpad a škodliviny