Podľa oxidačných čísel zistíme:
- aký náboj má daný ión.
- koľko elektrónov prijal prípadne odovzdal.
- píše sa vždy rímskymi číslami a pred nimi je znamienko plus alebo mínus
- píše sa vpravo hore za značkou prvku
- pokiaľ je prvok písaný slovensky alebo latinsky oxidačné číslo sa musí vypísať slovami
- oxidačné čísla majú len skupiny I.A – VIII.A pričom VIII.A má tieto čísla len výnimočne pretože sa neradi zlučujú.
- pri vypísaní celého postupu počítania je oxidačné číslo v svorkách a aj celý príklad v svorkách
- skupinu, z ktorej je prvok, ktorému atóm svoje elektróny odovzdal prípadne od, ktorého atómu ich prijal
Nápad písať oxidačné čísla mal Rus Mendelejev, ktorý vytvoril najprehľadnejšiu periodickú sústavu prvkov a aj jej rozšírenú formu vďaka ktorej vieme určiť všetko čo sa u prvkov zistiť dá ako napríklad hmotnosť, elektronegativitu počet periód, počet elektrónov na valenčnej vrstve a mnoho iných dôležitých informácii. Vráťme sa ale k oxidačným číslam, Vyššie sme si už popísali prečo sú také dôležité. Nesmiem ale zabudnúť dodať, že kladné oxidačné číslo nesmie byť vyššie ako číslo skupiny. Molekuly, ktoré sú spojené nepolárnou chemickou väzbou majú oxidačné číslo 0. Atóm bez oxidačného čísla je nezlúčený čiže elektro - neutrálny.
Oxidačné číslo vyššie ako nula majú len atómy spojené polárnou prípadne iónovou väzbou kvôli im rozdielnym hodnôt elektronegativít. U niektorých prvkov vieme predpovedať oxidačné číslo aké napríklad u halogénov, ktoré sa veľmi radi zlučujú s alkalickými kovmi čiže pokiaľ bude halogén zlúčený s alkalickým kovom bude mať oxidačné číslo I a naopak alkalický kov bude mať oxidačné číslo – I. A však aj predpovedanie oxidačného čísla môže byť veľmi nepresné pretože jeden prvok môže mať viac oxidačných čísel. Oxidačné číslo vieme predpovedať aj pokiaľ vieme číslo skupiny, v ktorej sa daný prvok nachádza vďaka tomu, že každý prvok sa snaží dosiahnuť oktet čo je osem elektrónov na valenčnej vrstve ak atóm dosiahne oktet je najstabilnejší.
