V Spojených štátoch už dávnejšie vládnu obavy, že by teroristi mohli pri šírení biologickej zbrane použiť poprašovacie lietadlo. Podža odhadov americkej vlády by pri jednom nálete mohli byť zabité 3 milióny žudí.
Obavy sa zvýšili, keď FBI údajne našla medzi vecami páchatežov útokov z 11. septembra príručku na ovládanie poprašovacieho lietadla. Rozširovanie antraxu lietadlom by však malo neistý dopad. Odborníci sa v názore na jeho účinnosť rozchádzajú. Biologické zbrane nedokážu zabiť väčšie počty žudí, dokážu však vyvolať rozsiahlu paniku. Spóry antraxu majú tendenciu zlepovať sa a vytvárať mazžavú hmotu. Aby sa mohol antrax použiť ako zbraň, musí sa jeho konzistencia premeniť na prášok, ktorý je možné vdýchnuť. Spóry musia byť vežmi malé - 1 až 5 mikrónov - aby sa zo vzduchu dostali až do pžúc. Vytvoriť aerosol so spórami je vežmi ťažké a nákladné. Antrax, ktorý sa teraz vyskytuje v Spojených štátoch, patrí do kmeňa „Ames“. Prvýkrát bol izolovaný v 30. rokoch a bežne sa používa na laboratórne kultúry.

Spojené štáty zverejnili v roku 1995 zoznam 17 krajín, ktoré podža nich mali biologické zbrane. Na zozname boli Irán, Irak, Líbya, Sýria, Severná Kórea, Taiwan, Izrael, Egypt, Vietnam, Laos, Kuba, Bulharsko, India, Južná Kórea, Juhoafrická republika, Čína a Rusko. Rusko ale trvalo na tom, že svoj program vývoja biologických zbraní ukončilo už pred rokmi.

Aj iné krajiny, vrátane USA a Británie, mali v minulosti program vývoja biologických zbraní, ale v roku 1972 ho ukončili na základe medzinárodnej zmluvy o zákaze ich výroby a zhromažďovania. Počas 2. svetovej vojny, Británia testovala použitie antraxu ako zbrane na škótskom ostrove Gruinard. Ostrov bol dekontaminovaný až v roku 1987. Teroristická sekta Óm Šinri Kjó, ktorá vypustila v tokijskom metre nervový plyn sarin, použila aj antrax. Nikto sa ním však nenakazil. V sovietskom biologickom stredisku vo Sverdlovsku (Jekaterinburg) vdýchlo v roku 1979 antrax 79 žudí, 68 z nich zomrelo..